Najlepšie knihy roku 2015

Môj rok 2015 sa celkom často točil okolo kníh. Nielenže vzniklo toto malé miesto pre moje zapisovanie zážitkov z čítania, ale moje štúdium literatúry sa začalo rozširovať aj na svetovú literatúru, novšiu slovenskú literatúru, a celkovo na veľmi veľa kníh. Ak sa nemýlim, za tento rok som prečítala niečo cez 40 kníh + kopec kníh som len rozčítala, alebo som bola nútená čítať len časť (pretože 4 romány týždenne dajú zabrať). Ak by som však mala vybrať mojich top 10 kníh tohto roka, boli by to...

...zo slovenskej literatúry:

1. Chlapec bez mena (Slavka Liptáková – recenzia)
2. Damianova rieka (Daniel Pastirčák – recenzia)
3. Démon súhlasu (Dominik Tatarka – recenzia)
4. Bodaj bi! (Tomáš Ulej – recenzia)

 ...a z literatúry svetovej:

1. Čakanie na Godota (Samuel Beckett – recenzia)
2. Analfabetka, ktorá vedela počítať (Jonas Jonasson – recenzia)
3. The Assassin´s Blade (Sarah J. Maas – recenzia)
4. Nočný cirkus (Erin Morgenstern – recenzia)
5. 1984 (George Orwell – recenzia)
6. Jedenásť (Mark Watson – recenzia)

A prečo práve tieto knihy? Niektoré z nich mi ukázali, že humor v literatúre je veľmi potrebný – vďaka Tomášovi Ulejovi za to, že som si opäť raz uvedomila, že slovenčina je jazyk ťažký, ale aj krásny a vieme v ňom vytvoriť mnoho a Jonasovi Jonassonovi za ukážku toho, že každý má svoj vlastný humor a že dobrodružstvo vieme nájsť v každom veku. Iné mi ponúkli nový pohľad na spoločnosť a svet, v ktorom žijem – George Orwell ma naučil premýšľať nad miestom a časom, v ktorom žijem a nad tým, ako ma ovplyvnila história (a či je všetko v knihách a učebniciach pravda), Slavka Liptáková mi ukázala, že meno je nebezpečná zbraň a že láska je niekedy medzi riadkami a Daniel Pastirčák ma naučil čítať rozprávky, ktoré nie sú len pre deti a v ktorých sa vždy nájde trochu (a niekedy veľa) pravdy. Zistila som, že fantasy bude pre mňa vždy niečo krásne, špecifické a má miesto v mojom srdci čitateľa – ďakujem Sarah J. Maas za ukážku toho, že aj človek, ktorý sa na prvý pohľad zdá byť tvrdý, má v sebe mnoho citov a Erin Morgenstern, vďaka ktorej som sa vydala do čierno-bieleho sveta a našla niečo čarovné. Vďaka patrí aj Markovi Watsonovi, ktorý podal život v jeho kráse aj tvrdej realite a pripomenul mi, že moje činy majú následky, Samuelovi Beckettovi, ktorý mi ukázal, že nemám čakať na Godota a nakoniec aj Dominikovi Tatarkovi, vďaka ktorému teraz viem, že je dôležité nebyť figúrkou v niekoho hre.