Analfabetka, ktorá vedela počítať (Jonas Jonasson)

„ – Tak toto je teda guláš! – rozosmial sa kráľ. Predseda vlády musel uznať, že jeho výsosť to celé napriek všetkému zhrnula veľmi výstižne.“

Názov: Analfabetka, ktorá vedela počítať (orig. vydanie – Analfabeten som kunde räkna)

Autor: Jonas Jonasson

Vydavateľstvo: Ikar (orig. vydanie – Piratförlaget)

Rok vydania: 2014 (orig. vydanie – 2013)

Počet strán: 352

Žáner: román

Originálny jazyk: švédsky

ISBN: 978-80-551-3820-6

Cena: 13 €

Prečo som si knihu vybrala?

Táto kniha je už druhým dielom Jonasa Jonassona, švédskeho autora, ktorý napísal aj Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol (recenzia tu). Keďže som po prečítaní Starčeka mala čiastočnú predstavu o spôsobe písania tohto pána, rozhodla som sa stiahnuť aj po jeho druhom (často menej obľúbenom) románe.

Čo si o knihe myslím ja?

Analfabetka, ktorá vedela počítať, je v mnohých ohľadoch podobná Storočnému starčekovi. Rovnaká absurdita, množstvo postáv, niekoľko dejových línií či prestupovanie zákona... Táto kniha je ale príbehom Juhoafričanky Nombeko Mayeki, ktorá sa „zhodou náhod“ dostáva k atómovej bombe, nájde svoju (neexistujúcu) pravú lásku a pri tom všetkom spozná švédskeho kráľa.

„Jej slová ho zasiahli rovno do srdca, preto sa neovládol, aby neodpovedal rovnako otvorene: – Problém spočíva v tom, že ja ani neexistujem. Keby vedel, čo bude nasledovať, neodpovedal by, ale radšej by vzal nohy na plecia.“ (s. 133)

zdroj

V určitých ohľadoch sa mi táto kniha čítala ľahšie: 2 hlavné dejové línie neprebiehajú v rôznych časoch (a obe postupujú približne rovnakým tempom), vedela som, čo mám od knihy očakávať a tiež obsahovala menej mien historických postáv.

Kniha sa číta ľahko a rýchlo – za 3 dni (a to som čítala "len" niekoľko hodín denne) som mala knihu prečítanú odpredu dozadu (ako inak). Odvážim sa povedať (!), že mi čítanie zabralo menej času než pri Starčekovi, pretože som sa nemusela vracať v deji a spomínať na predchádzajúce udalosti.

„ – Povedz, čo je v tej debni! Hovor!

– Atómová bomba, – povedal Holger 1. Celestine pustila svojho milovaného záchrancu. Hlboko sa zamyslela a po sekunde zhrnula situáciu výrokom: – Ejha.“ (s. 206)

Nombeko je zábavná a silná postava mladej ženy, ktorá je vždy v pravý čas na pravom mieste. Jej stretnutia s inžinierom (ktorý ju volá Akosatovoláš), Holgermi 1 a 2 (Idiotom), Celestine (Malou zlostnicou) či izraelskými agentmi (Mossad 1 a 2) jej život niekoľkokrát poriadne spestria, ale Nombeko sa nikdy nesťažuje.

Tento román sa mi páčil o trošičku viac než ten predchádzajúci. Prečo? Neviem, či to je tým, že som na neho bola pripravená alebo ma jednoducho dej tejto knihy zaujal o niečo viac. Tak, či onak, Analfabetka, ktorá vedela počítať je v mojom rebríčku a kúsok vyššie :)

V konečnom dôsledku by som povedala, že Jonas Jonasson píše diela natoľko odlišné od všetkého, čo poznám, že sa k nemu ešte niekedy určite vrátim. Zatiaľ môžem jeho knihy odporúčať s malou výstrahou: „Buď sa ti táto kniha bude páčiť veľmi alebo tohto autora nebudeš môcť ani cítiť.“ Kam patríte vy?

„A to má byť všetko?“ stihol si pomyslieť medzi druhým a tretím prejdením, rovnako, ako to urobila Nombeko v podobnej situácií pred jedenástimi rokmi. Bolo.“ (s. 109)

*za požičanie knihy ďakujem B & M :)