Iskra (Kristine Barnett)
"Nepochybne sú ľudia s autizmom súčasťou nášho sveta. Len nepremýšľajú nad vecami, nad ktorými chceme, aby premýšľali."
Názov: Iskra (originál – The Spark)
Podtitul: Príbeh matky, ktorá vychovala génia
Autor: Kristine Barnett
Vydavateľstvo: vydavateľstvo Equilibria
(anglický originál – Random House)
Rok vydania: 2014 (originál – 2013)
Počet strán: 300 (originál 250 s.)
Žáner: biografia
Anotácia:
"Neobyčajný príbeh o tom, ako matkina láska, presvedčenie a výchova pomohli synovi, ktorému v dvoch rokoch diagnostikovali autizmus, vyrásť v celosvetovo uznávaného génia. Iskra je o sile lásky a odvahe čeliť obrovským prekážkam, aj o úžasných možnostiach, ktoré prídu, keď zistíme, ako rozvinúť skutočný potenciál svojho dieťaťa. Pretože každé dieťa si to zaslúži." (zdroj)
Komu by som knihu odporučila?
Po rozhovore s inými čitateľkami som dospela k záveru, že táto kniha je určená prevažne pre staršie publikum (než sú tínedžeri): hlavne matky, pretože tie sa vedia s príbehom stotožniť najviac. Ako pracovník s mládežou som v nej našla mnohé zaujímavé myšlienky, ale príbeh som neprežívala na emocionálnej úrovni. Ak ale hľadáte knihu pre rodičov/známych s deťmi, môže to byť dobrá voľba.
Čo sa mi na knihe páčilo?
Spôsob, akým Kristine vychovávala svoje deti a deti v dennom centre, kde pracovala, je veľmi zaujímavý. Jej zmýšľanie o mladých ľuďoch, ktorých ostatní odpísali, je inšpirujúci. Zameriava sa viac na talent a to, čo deti majú radi, než na to, čo všetko nevedia.
Kristine sa snažila zisťovať u (najmä autistických) detí ich záujmy a cez tie ich viesť k učeniu. Nerozlišovala medzi deťmi s vysokým a nízkym IQ, medzi záľubou v pečení a matematike. K tomu ju doviedla aj jej vlastná výchova a výtvarné nadanie jej sestry Stephanie:
Zaujímavé bolo aj zachytenie sveta autistických detí. O týchto prípadoch sa až tak často nehovorí a hoci z Jacoba je teraz doktorand, niektoré deti stále zostávajú na nízkej mentálnej a spoločenskej úrovni. Táto časť, hoci nebola opísaná príliš do hĺbky, ma zaujala. Tento svet, hoci pre mňa zostáva záhadou, je zvláštnym spôsobom krásny. Zložitý a ťažký, ale veľmi zaujímavý. Kristine ho opísala v tomto odstavci:
Hra, ako dôležitá časť detstva, má v knihe svoje miesto. Kristine mala v tejto veci iný pohľad než niektorí rodičia, čo sa často stretávalo s odporom a nesúhlasom. Nezabúdala na to, že aj autistické deti sú len deťmi a okrem terapií a vyšetrení potrebujú aj chvíľu zábavy. Táto kniha môže byť inšpiráciou aj pre rodiny s nie-autistickými deťmi. Popri všetkých cvičeniach a terapiách sa snažili nezabúdať na dôležitosť rodiny, oddychu a vzťahov.
Čo sa mi na knihe nepáčilo?
Začiatok a koniec knihy bol trochu zmätočný – zmätok bol spôsobený časovými posunmi (prítomnosť – minulosť).
Táto kniha je najmä príbehom Jacobovej matky Kristine, a hoci v ňom má Jacob dôležité miesto, príbeh je hlavne o jeho matke – jej výchove či spôsobe rozmýšľania. Čo nie je zlé, približuje to príbeh cieľovej skupine, ale občas sa mi zdalo, že sa Kristine nevie rozhodnúť, o kom hovorí: o sebe, či o Jakeovi. Rada by som tiež vedela niečo viac o jej ďalších synoch, ktorí sú taktiež nadpriemerne inteligentní a zaujímaví.
Nečakajte objektívne zachytenie príbehu, je to predsa len autobiografia, a teda niektoré fakty sú skreslené. Často sa v príbehu nachádzajú extrémy, ktoré mohli byť ovplyvnené práve subjektívnym náhľadom na situáciu.
A čo Jacob?
Na záver by som sem chcela pridať jedno video s Jacobom Barnettom, v ktorom hovorí (aj) o svojom príbehu na jednej konferencii organizovanej TEDx-om. Video je z roku 2012:
Túto knihu som zaradila do mojej 2015 Reading Challenge pod kategóriu Kniha založená na pravdivom príbehu.
"Neobyčajný príbeh o tom, ako matkina láska, presvedčenie a výchova pomohli synovi, ktorému v dvoch rokoch diagnostikovali autizmus, vyrásť v celosvetovo uznávaného génia. Iskra je o sile lásky a odvahe čeliť obrovským prekážkam, aj o úžasných možnostiach, ktoré prídu, keď zistíme, ako rozvinúť skutočný potenciál svojho dieťaťa. Pretože každé dieťa si to zaslúži." (zdroj)
Komu by som knihu odporučila?
Po rozhovore s inými čitateľkami som dospela k záveru, že táto kniha je určená prevažne pre staršie publikum (než sú tínedžeri): hlavne matky, pretože tie sa vedia s príbehom stotožniť najviac. Ako pracovník s mládežou som v nej našla mnohé zaujímavé myšlienky, ale príbeh som neprežívala na emocionálnej úrovni. Ak ale hľadáte knihu pre rodičov/známych s deťmi, môže to byť dobrá voľba.
Čo sa mi na knihe páčilo?
Spôsob, akým Kristine vychovávala svoje deti a deti v dennom centre, kde pracovala, je veľmi zaujímavý. Jej zmýšľanie o mladých ľuďoch, ktorých ostatní odpísali, je inšpirujúci. Zameriava sa viac na talent a to, čo deti majú radi, než na to, čo všetko nevedia.
"Uvedomila som si, že všetky moje otázky – vlastne všetky drobné pochybnosti, ktoré som nedokázala umlčať za tie mesiace, odkedy Jake začal chodiť do škôlky a dokonca ešte predtým – možno zhrnúť do jedného veľkého základného sporného bodu: Prečo sa to všetko točí okolo toho, čo tieto deti nedokážu urobiť? Prečo sa nikto nepozrie bližšie na to, čo dokážu?" (s.73)
 |
| zdroj |
"Je zaujímavé, že mama sa nikdy nesnažila zvrátiť Stephanine neutešené školské výsledky. Nesnažila sa problém popierať (Stephanie sotva prechádzala, takže v skutočnosti sa to poprieť nedalo), ale zostávala pozitívne naladená. "Ak nevieš kresliť, nikoho to nezaujíma. Ale ak ti nejde matematika, každý je hneď pobúrený," raz predo mnou poznamenala. "Prečo je to tak?" (s.87)
Zaujímavé bolo aj zachytenie sveta autistických detí. O týchto prípadoch sa až tak často nehovorí a hoci z Jacoba je teraz doktorand, niektoré deti stále zostávajú na nízkej mentálnej a spoločenskej úrovni. Táto časť, hoci nebola opísaná príliš do hĺbky, ma zaujala. Tento svet, hoci pre mňa zostáva záhadou, je zvláštnym spôsobom krásny. Zložitý a ťažký, ale veľmi zaujímavý. Kristine ho opísala v tomto odstavci:
"Mnohé deti s poruchami autistického spektra sa hlboko zameriavajú na určitú tematickú oblasť, ale keďže zvyšok sveta nezaujímajú napríklad evidenčné čísla vozidiel alebo geologická história jaskynného systému v Indiane, nedostáva sa im za to veľa uznania. Podobne som presvedčená, že autistické deti počujú svojich rodičov, ako hovoria o hre ťapy-ťapy-ťapušky či od nich chcú, aby ich objali, ale oni jednoducho nemajú záujem o také veci. Uviazli ste už niekedy na oslave s niekým, kto rozprával o veciach, o ktoré sa veľmi nezaujímate – či už to bol šport, politika alebo historické vozidlá? Verím, že takto prežívajú autisti väčšinu svojho života." (s.97)
Hra, ako dôležitá časť detstva, má v knihe svoje miesto. Kristine mala v tejto veci iný pohľad než niektorí rodičia, čo sa často stretávalo s odporom a nesúhlasom. Nezabúdala na to, že aj autistické deti sú len deťmi a okrem terapií a vyšetrení potrebujú aj chvíľu zábavy. Táto kniha môže byť inšpiráciou aj pre rodiny s nie-autistickými deťmi. Popri všetkých cvičeniach a terapiách sa snažili nezabúdať na dôležitosť rodiny, oddychu a vzťahov.
Čo sa mi na knihe nepáčilo?
 |
| zdroj |
Táto kniha je najmä príbehom Jacobovej matky Kristine, a hoci v ňom má Jacob dôležité miesto, príbeh je hlavne o jeho matke – jej výchove či spôsobe rozmýšľania. Čo nie je zlé, približuje to príbeh cieľovej skupine, ale občas sa mi zdalo, že sa Kristine nevie rozhodnúť, o kom hovorí: o sebe, či o Jakeovi. Rada by som tiež vedela niečo viac o jej ďalších synoch, ktorí sú taktiež nadpriemerne inteligentní a zaujímaví.
Nečakajte objektívne zachytenie príbehu, je to predsa len autobiografia, a teda niektoré fakty sú skreslené. Často sa v príbehu nachádzajú extrémy, ktoré mohli byť ovplyvnené práve subjektívnym náhľadom na situáciu.
A čo Jacob?
Na záver by som sem chcela pridať jedno video s Jacobom Barnettom, v ktorom hovorí (aj) o svojom príbehu na jednej konferencii organizovanej TEDx-om. Video je z roku 2012:
Túto knihu som zaradila do mojej 2015 Reading Challenge pod kategóriu Kniha založená na pravdivom príbehu.
Komentáre
Zverejnenie komentára