Tri gaštanové kone (Margita Figuli)

zdroj

Názov: Tri gaštanové kone

Autor: Margita Figuli

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 1975 (1. vydanie – 1940)

Počet strán: 176 (+ 16 s. obrazová príloha)

Žáner: novela

Cena: 9 €

O knihe: 

"Tri gaštanové kone od Margity Figuli patria k vrcholným dielam slovenského naturizmu. Novela naplno rozvinula kľúčové motívy slovenského naturizmu – normy, implikované prírodou v konflikte s normami, diktovanými civilizáciou, ambivalentná etika prírodného človečenstva, epické skúmanie významových možností prírodného či pohanského fatalizmu v kontraste s kresťanskou civilizáciou, napísal literárny historik Peter Valček. Novela, preložená do viacerých jazykov, priniesla autorke z jej diel najväčší úspech. Čitateľom a čitateľkám ponúka klasický trojuholník dvoch mužov a ženy, v ktorom víťazí čistá láska. V televíznej dramatizácii diela z roku 1966 si zahrali napríklad Juraj Kukura a Michal Dočolomanský." (zdroj)

Čo si o knihe myslím ja?

Novelu Tri gaštanové kone môžeme považovať za legendickú rozprávku. Prvky rozprávky –prekonávanie prekážok, mravná čistota a hrdinstvo, sú v diele ľahko rozpoznateľné. Postavy sú viditeľne rozdelené na zlé: Jano Zápotočný; matka Magdalény, ktorú viac zaujímajú peniaze než vlastná dcéra a na druhej strane výrazne pozitívne: Peter alebo Magdalénin otec. Magdaléna je postavou mravne čistou a poslušnou, ale tiež pasívnou – nevzpiera sa, neprotestuje, nebojuje za vlastné šťastie.

"Lakomosť a ctižiadosť vyostrovali sa u nej s vekom. Nemala a pri jej vlastnostiach ani nemohla mať čo len za náprstok dobrej vôle riešiť veci ľudsky. Zápotočného majetok jej nebezpečne zahmlil zrak." (s. 136, o Maliarčičke)

Peter sa ukazuje ako príklad správneho muža, ochotného opustiť pohodlie slobodného "tuláckeho" života, aby sa mohol usadiť so ženou, ktorú miluje. Pracuje vo dne aj v noci, aby pripravil domácnosť pre svoju vyvolenú, prekonáva prekážky, dokonca je ochotný sa Magdalény vzdať, ak by to pre ňu bolo dobré. Rozhoduje sa správne, morálne a prijíma následky za svoje činy. Konflikty sa snaží vyriešiť "podobrotky" a vždy plní svoje sľuby. Verí v pravú lásku, dobro a spravodlivosť. 

"Neviem, ako sa jej vplietol do myšlienok ten popolvár, ale mal som naozaj s ním niečo spoločného. Každý musí uznať, bola to ťažká úloha Popolvárovi z rozprávkového sveta postínať vojsko ježibaby, premôcť troch drakov a odňať moc Železnému Mníchovi, ale omnoho ťažšie bolo mne, popolvárovi dnešných čias, vyslobodiť Magdalénu z moci jej matky a Zápotočného, lebo mne chýbal zázračný palošík. Namiesto neho mal som iba svoje svedomie, odhodlanosť a nesmiernu lásku, za ktorú bol som ochotný dať život." (s. 138)

Magdaléna...nerobila nič. Viem, že mala predstavovať čistú, jemnú, krásnu a poslušnú mladú ženu, ktorá čaká na svojho milého. Po vynútenej svadbe s Janom sa podriaďuje, prijíma osud a nebojuje. Je verná a manžela neopustí. Čo je všetko dobré a správne...ale miestami mi išla na nervy. Iná doba – iné spôsoby, avšak v dobe napísania diela boli ženy silné a odvážne. Magdaléna neurobila nič, čím by vystúpila z radu, vzoprela sa predstavám a bojovala sama za seba.

"Za ten čas ťa budem čakať verne a odovzdane. [ ... ] Budem ťa čakať slobodná a čistá, i keby to trvalo rok, dva, tri roky." (s. 176)

Novela sa číta ľahko a rýchlo. Patrí medzi povinné čítanie a je tam zaradená právom. Je to príbeh o sebaobetovaní, boji za niečo, čo milujeme, vernosti, spravodlivosti a láske. Rozprávka, ktorá nie je vždy krásna, ale v ktorej dobro nakoniec zvíťazí.