Lolita (Vladimir Nabokov)

Názov: Lolita
Autor: Vladimir Nabokov
Vydavateľstvo: orig. vydanie –  Olympia Press

Rok vydania:  orig. vydanie – 1955

Počet strán: 336

Žáner: postmoderný román

Cena: 10 €

O knihe:

Kto by už nepočul o Lolite, škandáloznom románe z roku 1955, v ktorom autor Vladimir Nabokov zachytil profesora Humberta Humberta, ktorý je v stredných rokoch a ktorý sa zamiloval do 12-ročnej Lolity Haze. Profesor sa nezastaví pre získanie jej lásky pred ničím, dokonca ani pred odmietnutím.

Čo si o knihe myslím ja?

Predstavte si jednu knihu, ktorej sa úspešne už roky vyhýbate. A potom budete k jej čítaniu viac-menej donútení. To som ja a Lolita. 22 rokov som sa úspešne vyhýbala tomu, aby som sa do tejto knihy musela začítať, no hodina Svetovej literatúry a skúška, ktorou sa končila, mi ju priniesla do rúk. A trápila som sa s ňou 2 týždne (čo je na 300 stranovú knihu obrovské množstvo času, minimálne na moje pomery). 

Aby ste tomu rozumeli. Autor knihu napísal neobyčajne. Naozaj máte pocit, že čítate priznanie štyridsiatnika, ktorý je zamilovaný do "nymfičiek", čo sú podľa neho dievčatá, najčastejšie vo veku 9 až 14 rokov, ktoré majú v sebe niečo diabolské, čo zvádza mužov, akým je aj on (myslím, že začínate vidieť problém, ktorý sa snaží autor zachytiť). A táto posadnutosť začala ešte v jeho mladosti, keď jeho 14-ročná láska zomrela na týfus a on odvtedy vyhľadával mladé dievčatá, ktoré by mohol (zatiaľ z diaľky) obdivovať. Neskôr siahal po nelegálnych stretnutiach či nevestincoch, až jedného dňa stretol Lolitu.

"Když jsem za našich delších zastávek odpočíval po obzvlášť divokém ránu v posteli a z dobroty ukonejšeného – shovívavý Hum! – pokochat se růžovou zahradou nebo zaskočit do dětské knihovny přes ulici s malou Mary a jejím osmiletým bratříčkem ze sousedního motelu, vracela se Lo o hodinku později, daleko za ní cupkala bosá Mary a ten chlapeček se proměnil ve dva flinkovsky se klátící, zlatovlasé středoškoslké šeredy, samý sval a gonorrhoea."

Lolita a jej matka žili v dome, v ktorom mal Humbert zostať na pár mesiacov. Po čase začal vnímať to, že ho Lolita určite zvádza. Potom sa rozhodne, že si jej matku vezme, aby jej mohol byť nablízku a raz možno zneužil otcovskú náklonnosť. A po nehode berie Lolitu na ročnú (ak si správne pamätám) cestu Amerikou, v ktorej si znásilnenie a podplácanie dievčaťa ospravedlňuje jej zvrhlosťou a svojou láskou.

"Nakonec neudělala svému IQ hanbu a našla si bezpečnější syslíkovskou schovávačku, kterou jsem nikdy neobjevil; jenže to už jsem drasticky znížil ceny tím, že si oním tvrdým a ohavným způsobem musela získavat mé svolení, aby mohla chodit na schůzky školního divadelného kroužku; nejvíc jsem se totiž obával ne toho, že mě přivede na mizinu, ale že si našetří dost peněz, aby mohla utéct."

Niektoré časti knihy sa od seba veľmi odlišujú. Najväčšmi to stojí na prostredí, kde sa príbeh práve odohráva. Prvé dve tretiny sa snažili byť pomerne dobrým vykreslením psychického prežívania hlavnej mužskej postavy (naschvál nepoužívam pomenovanie hrdina) a všetkých jeho pohnútok. Na konci sa z toho stáva až akýsi kriminálny detektívny príbeh, v ktorom by čitateľ mal zistiť identitu jedného vinníka (minimálne z Humbertovho pohľadu). A to pre mňa predstavovalo odbočenie zo smeru, v ktorom sa román uberal.

A prečo som teda nikdy nezvládla viac než pár kapitol denne? Myslím, že je to z obsahu dosť jasné. To poblúznenie, psychická choroba a posadnutosť na mňa boli priveľa. A čo je najhoršie? Niektorí ľudia sú stále presvedčení, že je to kniha o láske, či o tom, že to všetko bola Lolitina vina, pretože svojho "nevlastného otca" začala zvádzať. A hoci v tom nebola nevinne, každý by si mal v priebehu knihy všimnúť to, že súhlas a zdravé vzťahy sú niečo, čo u nich dvoch rozhodne chýbalo.

"On zničil mou lásku. Ty jsi mi zničil jenom život."

Treba však jednoznačne vyzdvihnúť písanie Nabokova, ktorý sa snaží priblížiť psychopata (lebo musíme uznať, že ním je a dokonca to robí aj on sám) v čo možno najľudskejšom pohľade. Opisuje každú jeho myšlienku, túžbu aj pohnútky, ktoré pravdepodobne čitateľa zarazia, možno až zhnusia. Pedofília či láska? Prirodzené či neprirodzené pohnútky? Pochopiteľné či odsúdeniahodné? Čitateľ je postavený do pozície člena poroty. Tej totiž Humbert svoju spoveď píše. A tak ste na konci v pozícii toho, kto musí rozhodnúť: zaslúži si tento muž trest alebo pochopenie?

Moje hodnotenie...

...hoci úplne rozumiem hodnoteniu niektorých ľudí: milujem aj neznášam túto knihu zároveň, pre mňa je to kniha, ktorá určite patrí medzi velikánov literatúry, no nie medzi tých, ktorých by som každému odporučila. Či po nej siahnem znova? Pravdepodobne nie. Rozumiem tomu, prečo zaujme, pre mňa však bola viac rušivá. Nezabudnuteľná kniha, no viac obdivujem autorove písanie, ktoré vtiahne do deja a tak zabudnete na to, že nič z toho nie je ozajstné, než to, čo sa príbeh sám o sebe snaží zachytiť. Pre mňa 3,5/5*.