Ako to vidí Milo (Virginia Macgregorová)

"Milo zatočil palec a ukazovák do sebe, aby udělal opravdu malou skulinku, a přidržel prsty Alovi před očima. "Koukni tady skrz tohle. Takhle vidím. Tak nějak, jenom hůř." "Páni, to musí být úžasný." Milo pokrčil rameny. "Ani ne." "Chci říct, že tě to fakt nutí se soustředit, ne? Vsadím se, že vidíš spoustu věcí, co ostatním lidem uniknou."

Názov: Jak to vidí Milo (orig. vydanie – What Milo Saw)
Autor: Virginia Macgregorová
Vydavateľstvo: Mladá fronta (orig. vydanie – Sphere)
Rok vydania:  2014 (orig. vydanie – 2014)
Počet strán: 304
Žáner: román (pre deti a mládež?)
Cena: 13 

O knihe:

Ako to vidí Milo je knižka o chlapcovi, ktorý má zrakovú vadu. Všetko totiž vidí len cez malú škáru, ktorá sa jedného dňa úplne uzavrie. Býva so svojou mamou a starou mamou, ktorú jedného dňa odvezú do starobinca. Milovi sa však na tom domove niečo nepozdáva. A je ochotný urobiť všetko pre to, aby odhalil riaditeľku starobinca a jej nečestné praktiky.

Čo si o knihe myslím ja?

Táto kniha sa snaží zachytiť to, čo je napísané na záložke: Nie je to len príbeh o malom chlapcovi. Je to príbeh o rodine – o tej, do ktorej sme sa narodili, a o tej, ktorú tvoríme –, je to príbeh o svete a o láske, o tolerancii a predsudkoch, o ochote počúvať a počuť, vidieť, všímať si a chápať. Nájdete v nej témy neúplnej rodiny, nevery, utečenectva, vykorisťovania, straty, starostlivosti, lásky aj odpustenia. Je však trochu ťažké určiť cieľovú skupinu, ktorej bola smerovaná. Na niektorých stránkach som objavila to, že je to kniha pre mládež. Ja by som pokojne povedala, že by si ju užili aj tí, ktorí chcú siahnuť po oddychovej, nenáročnej literatúre.
"Jak tak Milo pootáčel hlavou a postupně zaostřoval malou skulinkou svého zorného pole, připadalo mu, že má vlastně docela kliku, když nemusí tohle všechno vidět. Alespoň vidí jen malý kousek šedivé oblohy, šedivých chodníků a šedivých stromů bez listí. Lidem, co vidí všechno naráz, musí připadat, že je svět dozaista pohltí. Milovi stačilo pootočit hlavou, zaostřit na něco jiného a předstírat, že tam ty špatné věci vůbec nejsou."
Zhodnotiť túto knihu je trochu oriešok. Mala totiž všetko  viac postáv rozprávajúcich príbeh (cez Mila, jeho matku Sandy, starú mamu Lou, utečenca zo Sírie Tripiho) prekvapivo funkčne, zaujímavú zápletku, nielen kriminálnu, ale aj emočnú (cez Milovu chorobu a rodinné problémy), trochu emócie cez lásku (romantickú aj rodinnú)...no akosi to u mňa zlyhalo. Neviem však prečo. Pravdepodobne som stále čakala na ten ohromujúci záver, a ten nikdy neprišiel. Možno to bolo v závere knihy, ktorý bol trochu predvídateľný.
"Milo byl až doteď přesvědčený, že mamka nikdy při ničem z toho na jeho pocity vůbec nemyslela. Všechno to bylo o ní a o taťkovi a o tom, že jaksi nevědela, jak fungovat, když nebyl nablízku. Vypadalo to, jako by si při svém odchodu vzal s sebou i nějaké šroubky, kterými držala pohromadě, a jí teď nezbývalo než chodit nejistou chůzí a rozpadat se na kousky."
Milo ako hlavná postava predstavoval zaujímavý typ hlavného hrdinu. Nie je totiž dokonalý, či už fyzicky, alebo vnútorne. Pomaly slepne a nevie, koľko času mu zostáva na to, aby videl svet. Vidí ho len cez malý priestor, ale zato ten vidí do posledných detailov. Búri sa voči mame, voči otcovi a voči svetu, no zároveň túži po prijatí. Má domáce prasiatko, ktoré má najradšej na svete (okrem starej mamy). Chce spravodlivosť a je pripravený urobiť pre ňu všetko. Je odvážny a láskavý. Má veľké myšlienky a vidí svet taký, aký naozaj je. A vy ho budete chcieť vidieť tak, ako ho vidí Milo.

Moje hodnotenie...

...milá kniha, ktorá chcela trošičku viac. Neviem čoho. Hoci úplne posledné 3 strany prekvapili (a využili veľmi netradičný spôsob rozprávania), záver knihy bol trochu "pritiahnutý za vlasy", alebo inak, trochu nasilu. Spájalo sa v ňom smutné s veselým a silné emócie s presladenými vyústeniami vzťahov. Stačilo by to pretriediť a dostala by odo mňa viac. Takto však 3/5*.

Komentáre