Projekt dieťa (Graeme Simsion)
Autor: Graeme Simsion
Vydavateľstvo: Text Publishing Company
Rok vydania: 2014
Počet strán: 415
Žáner: romantický román
Don Tillman je ženatý už 10 mesiacov a 10 dní, keď mu jeho manželka Rosie oznámi, že čakajú dieťa. A tak je Don vystavený väčšej výzve, než bol Projekt ideálna manželka...teraz musí začať Projekt dieťa. Aj napriek pomoci šiestich priateľov a internetu sa Don dostáva do mementu, v ktorom čelí trestnému stíhaniu, deportácii a hlavne strate jedinej osoby, na ktorej mu záleží – Rosie.
Čo si o knihe myslím ja?
Druhé voľné pokračovanie vtipného romantického románu by (podľa očakávaní) mal byť ďalší vtipný romantický román. V tomto prípade to nie je úplne pravda. Romantický aspekt je potlačený komickou stránkou príbehu, no obe vychádzajú z jedného spoločného "problému" – Donovej neschopnosti komunikovať. Navrstvenie klamstiev, ktoré spejú do nešťastia všetkých prítomných je len jedným z mnohých problémov, ktorým hlavné postavy čelia.
Moje hodnotenie...
...tomuto pokračovaniu som sa rozhodla dať 3/5*, keďže aj napriek originálnej narácii, zaujímavým postávam a (miestami frustrujúcemu) hlavnému hrdinovi, ktorý rieši problémy presne opačne od bežných ľudí, to bol vtipný román, ktorý sa snažil pozrieť na vzťahy, ktoré sú ovplyvnené príchodom a očakávaním malého potomka, ktorý navždy zmení ich celý svet.
*pomôcka pre knižné kluby a ľudí, ktorí radi diskutujú o knihách
Čo si o knihe myslím ja?
Druhé voľné pokračovanie vtipného romantického románu by (podľa očakávaní) mal byť ďalší vtipný romantický román. V tomto prípade to nie je úplne pravda. Romantický aspekt je potlačený komickou stránkou príbehu, no obe vychádzajú z jedného spoločného "problému" – Donovej neschopnosti komunikovať. Navrstvenie klamstiev, ktoré spejú do nešťastia všetkých prítomných je len jedným z mnohých problémov, ktorým hlavné postavy čelia.
"I was suddenly angry. I wanted to shake not just Lydia but the whole world of people who do nou understand the difference between control of emotion and lack of it, and who make a totally illogical connection between inability to read others´ emotions and inability to experience their own."Rosie, ktorej zaujímavá a špecifická povaha bola jednou z najlepších častí prvej časti série, sa v pokračovaní stáva vzdialenou a večne nespokojnou tehotnou študentkou, ktorá nemá na nič čas, nič sa jej nepáči, nechce pomoc a jej mottom je: "moje telo, môj problém". Nič z toho by nebolo také zlé, ak by to autor nevykreslil spôsobom, ktorým Rosie pôsobí ako veľký sebec a "pokazená" časť vzťahu.
" ´I thought you were happy about having a baby.´ I was happy in the way that I would be happy if the captain of an aircraft in which I was travelling announced that he had succeeded in restarting one engine after both had failed. Pleased that I would now probably survive, but shocked that the situation had arisen in the first place, and expecting a thorough investigation into the circumstances."Don, na druhej strane, trávi veľkú časť knihy tým, že sa nedokáže zmieriť s príchodom nového člena rodiny, rovnice, vzťahu (nazvite to, ako len chcete) a väčšinu času trávi v prítomnosti mužských priateľov, čo celý román ešte viac posúva do čisto mužskej perspektívy. Takmer všetky ženy v tejto knihe pôsobia viac negatívne ako pozitívne a prehnane emocionálne. Nezáleží na tom, ktorú zo ženských postáv si vyberiete, môžete počítať s tým, že buď sú nefunkčné vzťahy ich problémom, alebo konajú prehnane hystericky, alebo dokonca ani nemajú mená (lebo kto by si pamätal mená doktoriek, ak ich môžete volať B1, B2 a B3?).
"Rationality was returning to deal with the mess that emotions had created."Donov schematický a systematický pohľad na svet je opäť hlavným zdrojom komických častí (ihriskový incident, zámena manželiek a pod.), no teraz nepôsobí tak ľahko a hladko ako v prvom dieli. Práve naopak, väčšina incidentov a myšlienkových procesov pôsobí frustrujúco. Niekoľkokrát som mala chuť kričať na postavu, ktorej logické uvažovanie viedlo k riešeniu konfliktov – prekvapivo – zamlčaním. A čo môže Dona Tillmana donútiť k ozajstnému riešeniu? Radikálne rozhodnutia ostatných. Ak by Don nemal priateľov, tak by nevedel ani to, že treba povedať "milujem ťa" viac ako len raz za celý vzťah.
"Watch some kids, watch them play. You´ll see they´re just little adults, only they don´t know all the rules and tricks yet."Hoci zatiaľ moje hodnotenie pôsobí tvrdo, nemôžem povedať, že by sa mi kniha ako celok nepáčila. Netradičný spôsob písania, ktorý sa pokúša napodobniť zmýšľanie (dajme tomu) autistického profesora, bol aj v tejto knihe odlišný a zapamätateľný. Príbeh samotný mal gradáciu a zápletky, mal cieľ, ktorý sa mu podarilo dosiahnuť a pokúsil sa o vtipné stvárnenie najväčšieho problému väčšiny vzťahov – neschopnosti komunikovať. Ak by som však mala odporučiť jednu knihu z tejto (zatiaľ) duológie, tak by som rozhodne vybrala prvú časť (Projekt ideálna manželka/The Rosie Project).
Moje hodnotenie...
...tomuto pokračovaniu som sa rozhodla dať 3/5*, keďže aj napriek originálnej narácii, zaujímavým postávam a (miestami frustrujúcemu) hlavnému hrdinovi, ktorý rieši problémy presne opačne od bežných ľudí, to bol vtipný román, ktorý sa snažil pozrieť na vzťahy, ktoré sú ovplyvnené príchodom a očakávaním malého potomka, ktorý navždy zmení ich celý svet.
*pomôcka pre knižné kluby a ľudí, ktorí radi diskutujú o knihách
Komentáre
Zverejnenie komentára