Búrlivé výšiny (Emily Brontë)

Názov: Na větrné hůrce (orig. vydanie – Wuthering Heights)
Autor: Emily Brontë
Vydavateľstvo: Československý spisovatel
Rok vydania: 2011 (orig. vydanie – 1847)
Počet strán: 383
Žáner: román
Cena: od 5 € 

O knihe:


Na severe Anglicka leží usadlosť Búrlivé výšiny. Panstvo vresovísk a mokradí, kde žijú ľudia neskrotní ako okolitá príroda. Kraj, kde na cintorínoch straší...kde vášeň stravuje zamilované srdcia. Emily Brontëová, mladšia sestra Charlotte Brontëovej, publikovala svoj jediný román v roku 1847 pod mužským pseudonymom. O rok neskôr, iba v tridsiatich rokoch, zomrela.

Čo si o knihe myslím ja?


Ak plánujete siahnuť po romantickom príbehu na štýl Jane Austenovej, Búrlivé výšiny nie sú nič pre vás. Táto kniha je o láske, no láske krutej, zrade, pomste a najhlbšej ľudskej skazenosti.

Celý príbeh sa začína príchodom nového nájomníka, pána Lockwooda, ktorý zablúdi na návštevu k vlastníkovi panstva Búrlivé výšiny, Heathcliffovi. Ten dom obýva spolu s nevestou jeho zosnulého syna, Cathy a jej bratrancom Haretonom. Po nepríjemnej návšteve sa pán Lockwood vracia domov, kde sa snaží od jeho domácej zistiť čo najviac informácií o jeho susedoch. Ellen, ktorej život je, tak ako väčšiny postáv, veľmi hlboko prepletený so životom týchto obyvateľov, začína rozprávať retrospektívne celý (zamotaný) príbeh rodín Earnshawovcov a Lintonovcov.
"Je to zvláštní! Myslela som si, že ačkoli kdekdo nenávidí kohokoli jiného a pohrdá jím, nikdo si nedokáže pomoct a mě musí milovat - a přitom se všichni v několika málo hodinách změnili v mé nepřátelé." (s. 151)
Vzťahy, ktoré boli (našťastie) zobrazené vo forme rodokmeňa, sa začali preplietať v momente príchodu malej siroty Heathcliffa, ktorý naveky zmenil životy všetkých obyvateľov okolitých usadlostí. Jeho láska s Catherine, jeho nenávisť k jej bratovi Hindleymu, jej manželovi Edgarovi a dokonca k jeho manželke a sestre Edgara Isabelle sa prejavuje v jeho neustálej túžbe po pomste, spôsobovaní utrpenia a užívaní si bolesti iných ľudí. Takmer každá z postáv je vykreslená v ich najhoršej podobe - či už je to cez alkoholizmus, nevzdelanosť, psychickú nestálosť, klebetnosť či nenávisť, ani jedna z postáv nie je nevinná.

Je veľmi ťažké opísať komplexnosť, hĺbku postáv a emócie, ktoré v čitateľovi vyvolávajú. Nedokážete sa s postavou stotožniť, dokonca ju nedokážete ani ľutovať. Miestami nimi môžete pohŕdať, miestami im nerozumieť, no v konečnom dôsledku potrebujete zistiť ich životný údel. Ich temnota vás pomaličky vťahuje do ich sveta a ich premýšľania a niekedy sa nájdete v istom úžase z toho, ako realisticky ich autorka dokázala zachytiť.
"Odkud asi přišel ten malý tmavý tvoreček, kterému dobrý muž poskytl domov, a tím způsobil zkázu své rodiny? mumlala jsem pověrčivě, když už jsem začala dřímat." (s. 373)
Desaťročia životov hlavných postáv sa vám pomaličky otvárajú a rozvíjajú a vy len sedíte, nerozumiete "rozbitosti" ich vnútra a tomu, ako veľmi sú ich predstavy o láske a živote prekrútené. Hoci čitateľ jasne vidí, že niektoré z postáv sú "horšie" než tie druhé, ani jedna neunikne podrobnému preskúmaniu a následnému nájdeniu chyby - niekto z nich je utláčateľom, niekto zbabelcom, iný si užíva bolesť a ďalší sa snaží od všetkého utiecť.

Jedinú nádej ponúka autorka v postavách mladej Cathy a Haretona, ktorí majú možnosť pretrhnúť kolobeh nenávisti a pomsty, ktoré v ich rodine nastali. A tak na Búrlivé výšiny po desaťročiach prichádza maličká možnosť, že človek dokáže poraziť svoje vnútro.

Moje hodnotenie...

...tejto klasike som dala 4/5*, pretože hoci to bol temný príbeh, ktorý nie je najľahším večerným čítaním, predstavuje človeka a jeho silné emócie, sebastrednosť, krutosť, a to, ako dokáže vidieť seba ako hrdinu, i keď ho všetci ostatní vidia ako "zloducha". Oddelený svet, v ktorom sa postavy zložito prepletajú a vždy sa k sebe vrátia, predstavuje sám o sebe postavu. Temnú a zmietanú pocitmi. Búrlivú.

Túto knihu som zaradila do mojej 2016 Reading Challenge pod kategóriu Kniha, ktorú som začala čítať, ale nikdy som ju nedokončila (bola v mojej to-read poličke už dlho, a hoci som po nej niekoľkokrát siahla, nikdy som sa nedostala ďalej než po 20. stranu).

Komentáre