Malo to zmysel?! (David Menasche)

Názov: Mělo to smysl?! (orig. vydanie – The Priority List)

Autor: David Menasche

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Rok vydania: 2014 (orig. vydanie – 2013)

Počet strán: 207

Žáner: autobiografický román

Cena: 11 € (Levné knihy 59 Kč)

O knihe:

Tento autobiografický román zachytáva pomerne dlhé časové obdobie v živote stredoškolského amerického učiteľa Davida Menascheho, ktorý ako 34-ročný zistil, že má rakovinu a doktori mu dávali dva mesiace života. Počas nasledujúcich 6 rokov postupne prišiel o väčšinu zraku, pohyblivosti aj spomienok, no hlavne mu bolo odopreté vyučovanie, ktoré bolo jeho prioritou. Rozhodol sa preto vydať na cestu naprieč USA a navštíviť niekoľko bývalých študentov (za 15 rokov učenia zažil niečo cez 3000 študentov a navštívil asi 75). Zistiť, ako sa im v živote darí a ako sa zmenili. Popri tom spomína na jeho hodiny so žiakmi, jeho známy "zoznam priorít" a text je dopĺňaný aj listami od samotných študentov.

*Na svoju cestu za žiakmi sa vydal tak, že na facebooku pridal status s tým, že sa rozhodol navštíviť svojich študentov a či by mu niektorí z nich mohli zabezpečiť prístrešok. S kufrom, batohom a palicou sa vydal na cestu, ktorá trvala 101 dní, navštívil 31 miest a 75 študentov, pričom počas cesty stopoval, cestoval sám aj 15 hodín a bol odkázaný len na seba a pomoc ľudí, ktorí mohli na poslednú chvíľu vycúvať. 

Prečo som si knihu vybrala?

Učenie patrí medzi veci, ktoré ma fascinujú a niekedy sama premýšľam nad touto možnou dráhou, no náš školský systém mi nikdy veľmi nevyhovoval. Vidím ako žiaci nie sú vedení k premýšľaniu, hľadaniu a vlastným názorom, práve naopak, je im vtĺkané do hláv to, čo sa učí už desaťročia. Táto kniha sa zdala byť zaujímavým zamyslením sa nad úlohou učiteľa a jeho miesta v živote jeho študentov.

Čo sa mi na knihe páčilo?

Hoci nezvyknem často čítať autobiografie (možno naposledy román Iskra), pretože v nich nemusíte vidieť niečo pre váš život, táto kniha bola prekvapivo veľmi pútavá. David sa postupne dostal od študijných rokov, cez prvé učiteľské skúsenosti až po súčasnosť a čitateľ tak mohol vidieť jeho rast a zmýšľanie. Už ako študent mal zaujímavé názory na rešpekt k učiteľom, spôsob vyučovania a vzťahy so žiakmi, ktorým sa snažil byť oporou a blízkym človekom, ak sa nemali komu zveriť.

"Když jsem uviděl, jak bratranec zareagoval, uvědomil jsem si, že pokud budu lidem vykládat podrobně o svém zdravotním stavu, stáhnou se do sebe a nebudou se mnou sdílet svoje problémy ze strachu, aby mi nepřidávali starosti. O něco takového jsem rozhodně nestál. Věděl jsem, že mě rakovina změní, ale nedovolím, aby mi vzala vlastnosti, ktorých jsem si na sobě cenil nejvíc, což byl především optimizmus a empatie." (s. 22)

Jednou z veľkých myšlienok, ktorou sa snažil pochopiť mladých ľudí, bol jeho "zoznam priorít", ktorý pôvodne vznikol pri štúdiu Othella od Williama Shakespeara. Každý si mal zostaviť poradie vecí, ktoré im zadal, ako napr. bezpečie, láska, múdrosť, kariéra, nezávislosť,... a tak sa im snažil viac porozumieť. Tento zoznam zohráva v príbehu svoje miesto aj v živote samotného autora, ktorého priority sa postupne menia (hlavne po chorobe) a človek tak vidí rast v myslení a zmýšľaní.

"Neučil mě jen to, co mám studovat. Učil mě, jak studovat a jak to dělat s láskou. Adrianna Angulová, Coral Reef Senior High School, třída z roku 2008" (s. 32)

Zaujímavým elementom boli aj listy žiakov a to, ako mohol byť David Menasche dobrou podporou vtedy, ak sa necítili prijímaní nikde inde, ako ich viedol v hľadaní vlastnej cesty a kariéry. Celý príbeh tak získal ešte reálnejšiu podobu a osobnejší ráz. Jedna z vecí, ktorá bola zaujímavá, bolo aj to, že tieto listy nadväzovali na konkrétne príbehy zo študentských čias týchto ľudí a preto môže čitateľ vidieť ich zmenu v priebehu rokov.

"Proč bych ale měl doufat, že mým dětem přinesou peníze štěstí, když by si mohly vydělávat tím, že budou štastné? Pokud studenti nemohli přijít na to, co chtějí od života, používal jsem hypotetický příklad, abych jim svoji teorii názorně ilustroval. Řekl jsem jim, aby si představili, že vyhrají v loterii miliardy dolarů. Nejdřív určitě vyrazíte na nákupy, vykládal jsem, a pak budete chtít cestoval kolem sveta. Prováděl jsem je tímto scenářem, až jsme se dostali do bodu, kdy si koupili všechno, po čem kdy toužili pro sebe i pro všechny, koho mají rádi, a shlédli všechny krásy a divy celého světa. I potom by jim zůstala nekřesťanská suma peněz. Chtěl jsem vědět, čím by zaplnili prázdnotu svých dnů." (s. 150)

Pohľad na kariéru, ktorý bol podávaný študentom bol veľmi odlišný. Hoci je to niekedy nemysliteľný obraz (minimálne pre dnešnú mládež), ale David podporoval svojich žiakov, aby naozaj robili to, čo ich baví, aby sa nepozerali len na plat a potom trávili večery sťažovaním sa na svoj život, ale aby pracovali na tom, v čom vidia zmysel. Tiež ich podporoval v hľadaní svojich predností, ktoré by mohli pomôcť s týmto rozhodovaním. Toto a mnoho ďalšieho som mohla obdivovať v odvahe, ktorú Menasche vložil do toho, aby deti nenasledovali len nalinkované cesty, ale aby hľadali tú svoju.

"Celý život jsem si tolik zakládal na tom, že nikoho nepotřebuju, že jsem se nikdy nenaučil důvěřovat lidem a dovolit si být na nich závislý. Choval jsem se tak i k Paule? Vytlačil jsem ji ze svého života a nepustil ji k sobě, když jsem ji nejvíc potřeboval? Protože jsem jí nedokázal uvěřit, že by se mnou mohla chtít zůstat? Utekl jsem před ní dřív, než jsem ji dal šanci, aby ona mohla utéct ode mně?" (s. 139)

Myslím, že táto kniha ma tak zaujala hlavne preto, že nad takýmto vedením premýšľam posledné týždne a nad tým, ako sa to dá robiť v mojom okolí, takže som získala nápady a podporu. Som zvedavá, kam to povedie :)

Čo sa mi na knihe nepáčilo? 

Aj napriek tomu, že David spomína svoje ťažšie chvíle, autobiografie sú trochu prehnane sebastredné v tom, že autor sa snaží predsa len ukázať svoju najlepšiu stránku. Aj keď rozumiem tomu, že sa snaží poukázať na niečo v čom bol dobrý, resp. ako niečo prekonal, niekedy text vyznie príliš oslavne na to, že ho píše sám o sebe.

Moje hodnotenie...

...knihe dávam 4,5/5* a odporúčam ju každému, ktorý aspoň trochu premýšľa nad vedením mladých ľudí, či už je to vyučovaním, vedením alebo možno výchovou vlastných detí. Naozaj vás podporí a vy budete chcieť vykročiť z radu a snažiť sa podporiť kreativitu a slobodu.

"Slibuji, že budu žít smysluplný život a budu dál předávat tuto inspiraci těm, kteří ji potřebují nejvíc. Rozhodně jste věnoval život něčemu, co vás přežije. Coda" (s. 204)

David Menasche zomrel 20. novembra 2014 vo veku 41 rokov

Túto knihu som zaradila do mojej 2016 Reading Challenge pod kategóriu Nefiktívna kniha o niečom, o čom som sa vždy chcela dozvedieť viac.