Naum (Michal Hvorecký)

Názov: Naum
Autor: Michal Hvorecký
Vydavateľstvo: Marenčin PT

Rok vydania:  2012

Počet strán: 224

Žáner: zbierka poviedok

Cena: 11 €

O knihe:

Silný príbeh o láske, umení a smrti, v ktorom sa životy hrdinov raz osudovo, inokedy voľne spájajú. Spoznáte zábavné a tajomné rituály na odľahlom vidieku, vyveziete sa na bratislavské ufo na Moste SNP a navštívite bruselské Atómium. Nasadnete do nočného vlaku naprieč Európou a na starý dunajský parník, stretnete ženu-bábiku aj mladého filmára, ktorý v provincii dokončuje poslednú snímku. Zažijete zlomové udalosti, keď Thomas Bernhard prvýkrát prišiel do Bratislavy, keď v tvorbe budúcnosti nastala nová éra a v kultovom klube nadišla divoká noc. Lebo svet má zmysel len vtedy, keď je príbehom.

Čo si o knihe myslím ja?

Z recenzií na túto knihu je všetkým jasné, že nepatrí medzi tie obľúbené a milované knihy väčšiny čitateľov. Pravdou je, že u mňa to bola prvá Hvoreckého (celá) kniha, ku ktorej som sa dostala, a teda idem skladať môj názor bez porovnania s ďalšími dielami. Naum je poskladaný z 11 príbehov. Hrdinami sú väčšinou umelci a intelektuáli (učiteľ, režisér, kritik), ktorí väčšinu času hľadajú seba, zmysel alebo aspoň "niečo". Spoznávajú ženy, ktoré často prídu a odídu bez dlhodobých dôsledkov (niekedy sú to len hodinové známosti). Postavy neprichádzajú k životným múdrostiam, práve naopak, často sú v časti života, ktorá sa zdá byť zaseknutá.

"Família chodievala niekoľko dní pred štedrým večerom špinavá, pretože jediné miesto so sprchou okupovala skoro mŕtva ryba. Otec kúpil šupináča v kadi pred Priorom a domov ho doniesol zabaleného v denníku Pravda. Vždy ma zaujímalo, čo si ryba myslí o bytovom jadre a fádnych kachličkách. Keď si kapor uvedomil, kde sa ocitol, radšej zomrel."

Zaujímavou časťou knihy je nepatrné prelínanie príbehov. Postava z prvej kapitoly/poviedky sa zrejme objaví aj v druhej a možno aj tej piatej. Sú to len malé náznaky či kratučká spomienka na príbeh, ktorá vráti čitateľa tam, kde začal. Nepôsobí to nasilu, práve naopak, sú jednoducho súčasťou niečoho väčšieho. Akejsi spoločnosti, ktorá sa prepletá.

"Nikdy nezabudnem na pestrú zmes husto nastavaných štamperlíkov na kredenci, na tú rozmanitosť tvarov, vzorov, veľkostí a farieb, ani na absurdne nežné názvy ako čaprták či kalíštek. Keby náš národ s rovnakou vynachádzavosťou pristupoval  vydávaniu kníh, tak slovenčina dávno patrí medzi globálne jazyky."

Boli časti, ktoré boli veľmi dobré. Hneď prvá poviedka začína príbehom učiteľa/lektora, ktorý svojím popisom vystihne slovenské školstvo tak dobre, až sa musí človek zasmiať (či zaplakať?). Inokedy to sú jednoduché myšlienky, ktoré pozastavia a možno pripomenú niečo zo života.

"Študenti nič nečítali a obsahy kníh si sťahovali z netu. Väčšina z nich si myslela, že Pani Bovaryová je americký film, Sartre značka plesnivého syra a Deleuze televízny spevák. Seminárne práce "písali" metódou copy & paste zo stránok plných príšerných stredoškolských referátov."

Treba však priznať, že mnohé časti také zaujímavé neboli. Niektoré časti príbehu sa naťahovali ako žuvačka a nie a nie skončiť. Dvadsať strán sa zdá byť nekonečnými a čitateľ už nakúka, koľko mu ešte zostáva do začiatku nového príbehu, ktorý možno zaujme viac. Nie je to však neobvyklé, je to takmer prípad každej zbierky. Jednoducho sa v nej treba nájsť (alebo niečo len preskočiť).

Moje hodnotenie...

...Hvorecký je autor, ktorý vie písať a rada by som si prečítala aj diela, ktoré majú u čitateľov priaznivejšie hodnotenia. Za knihu Naum 3/5*.