Predčítač (Bernhard Schlink)

Názov: Predčítač (orig. vydanie – Der Vorleser)
Autor: Bernhard Schlink
Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania:  2006 (orig. vydanie – 1995)

Počet strán: 174

Žáner: román 

Cena: 10 €

O knihe:

"Škandalózny" príbeh sexuálneho vzťahu pätnásťročného gymnazistu a zrelej, vyše tridsaťročnej ženy, ktorá neskôr stojí pred súdnym tribunálom obžalovaná z najťažších zločinov. Mala ich spáchať na sklonku druhej svetovej vojny ako dozorkyňa v koncentračnom tábore, teda ešte pred známosťou s nedospelým rozprávačom. Spojenie "chlapčenskej nevinnosti" a tragickej životnej skúsenosti v ľúbostnom vzťahu je nečakaným a neželaným, ale na druhej strane aj osudovým mostom medzi zločinmi minulosti a prítomnosťou, v ktorej a ktorou žijeme. (zdroj)

Čo si o knihe myslím ja?

Predčítač je kniha, ktorú som plánovala čítať už dávno, avšak predovšetkým kvôli tomu, že som už dávnejšie videla jej filmové spracovanie. A hoci si myslím, že tento román prináša hneď niekoľko problematických otázok (na ktoré je dôležité si odpovedať), tiež si myslím, že niekoľko autorových charakteristík dielu uškodilo a tiež, že táto kniha bola smerovaná na trochu inú cieľovú skupinu. Aby sme príbeh pochopili správne – centrom deja je Michael Berg, zo začiatku 15-ročný študent, ktorý začne sexuálny vzťah s 36 ročnou Hannou Schmitzovou. Ozajstná zápletka a ťažké otázky prichádzajú v druhej časti, v ktorej už starší Michael prichádza na súd ako pozorovateľ a študent práva a zisťuje, že na trestnej lavici je Hanna, ktorá je obvinená z usmrtenia 300 žien počas vykonávania úlohy dozorkyne v koncentračnom tábore.

"Ako by som ho mohol odsúdiť na hanbu? Ale spravil som to. My všetci sme svojich rodičov odsúdili na hanbu a najradšej by sme ich obžalovali, že po štyridsiatom piatom strpeli páchateľov medzi sebou a popri sebe. My, príslušníci seminára, sme dospeli k výraznej skupinovej identite. Študenti seminára o koncentračných táboroch – najprv nás tak volali iní študenti a potom aj my sami. Tých druhých veľmi nezaujímalo, čo sme robili; mnohí sa čudovali, niektorým sa to výslovne protivilo. Teraz viem, že horlivosť, s akou sme zaznamenávali tie strašné veci, horlivosť, s akou sme s nimi chceli všetkých oboznámiť, bola naozaj odporná. Čím strašnejšie boli udalosti, o ktorých sme čítali a počúvali, tým povolanejší sme sa cítili účinkovať ako vyšetrovatelia a žalobcovia."

Nie je veľmi dôležité pozerať sa na "kontroverznosť" či "škandalóznosť" vzťahu s 20 ročným rozdielom, či na to, že hlavný hrdina bol v začiatkoch neplnoletý. Najdôležitejšie (aspoň podľa môjho názoru) sú problémy, ktoré vyvstali v životoch Michaelovej generácie: ako sa vysporiadať s minulosťou svojej krajiny, svojich rodičov a starých rodičov, ktorí sa (podľa ich slov) prizerali na to, ako boli zabíjané milióny a nič s tým neurobili? A potom je tu problém aj z druhej strany, či perspektívy: nakoľko to, čo spravila Hanna, bolo podobne odsúdeniahodné? Ani v náznaku nezjemňujem vážnosť jej činov, ani neospravedlňujem masové vyvražďovanie, je však jedna otázka, ktorá sa tiahla Hanninym súdom: čo by ste urobili vy? Práve otázky viny a neviny, prítomnosti a neprítomnosti na hrozivých činoch, minulosti a súčasnosti, ospravedlnenia a zavrhnutia, sú tým, čo robia túto knihu dôležitou.

"Zároveň sa pýtam a začal som sa pýtať už vtedy: Čo si mala a má moja generácia neskôr narodených počať so správami o hroznom vykynožení Židov? Nemôžeme sa nazdávať, že chápeme, čo sa nedá pochopiť, nemôžeme porovnávať neporovnateľné, nemôžeme sa pýtať, lebo ten, čo sa pýta, robí z tých hrôz, aj keď ich nespochybňuje predmet komunikácie a neberie ich ako čosi, pred čím sa dá len osamieť v hrôze, hanbe a vine. Máme byť len nemí v hrôze, hanbe a vine? S akými dôsledkami?"

Čo jej na druhej strane uškodilo, je samotná primárna profesia autora: je totiž tiež právnikom. Jeho písanie je veľmi strohé, často plné zložitejších vetných konštrukcií a v jeho naratíve sa strieda nedospelý Michael a akoby samotný autor, ktorý sa na príbeh pozerá s nadhľadom. Mnohí kritici tiež poukazujú na to, či sa Schlink snaží ospravedlniť činy, ktoré boli spáchané počas druhej svetovej vojny tak, že vytvorí akúsi výhovorku pre hlavnú hrdinku. A čitateľ môže pozorovať to, že Hanna nijako nepovažuje svoj čin za nesprávny a je si plne vedomá výsledkov (či inak povedané vrážd). V priebehu knihy je mnohokrát krutá a násilná, vydiera a psychicky týra Michaela, ktorý jej to dovoľuje.

"Ustavične som mala pocit, že ma beztak nikto nechápe, že nikto nevie, kto som a čo ma sem a k tomu priviedlo. A vieš, keď ťa nikto nechápe, nemôže nikto od teba žiadať, aby si sa zodpovedal. Ani súd to nemohol žiadať. Ale mŕtvi to môžu. Oni chápu. Nemuseli byť pri tom, ale ak boli, chápu mimoriadne dobre. Tu vo väzení boli často pri mne. Prichádzali každú noc, či som si to želala, alebo nie. Keď chceli prísť ku mne pred procesom, ešte som ich vedela odplašiť."

V konečnom dôsledku je táto kniha problematická. Prináša otázky holokaustu, na ktoré dnešný čitateľ odpovedá inak, ovplyvnený rokmi výučby a pripravených odpovedí, vie, kto je zlý a kto dobrý (no vie to naozaj?). Schlink sa snaží poľudštiť dozorkyňu koncentračného tábora tým, že jej pridá hendikep a tým sa snaží vinu rozložiť medzi viacerých ľudí. Autorov slovník a spôsob vyjadrovania je nekonzistentný, a hoci je zčasti dôležitý pre priestor príbehu, pre bežného čitateľa môže byť miestami príliš zložitý.

Moje hodnotenie...

...pre mňa 2,5/5* a celkom prekvapivo viac odporúčam filmovú verziu. Okrem posledného rozhovoru vo väznici zmenila produkcia len veľmi malé množstvo vecí, a teda je verným zobrazením knihy s výborným hereckým obsadením.