Neverné ženy neznášajú vajíčka (Uršuľa Kovalyk)

Názov: Neverné ženy neznášajú vajíčka
Autor: Uršuľa Kovalyk
Vydavateľstvo: Aspekt

Rok vydania:  2004

Počet strán: 96

Žáner: zbierka poviedok

Cena: 6 €

O knihe:

Zbierka 11 poviedok, v ktorých autorka ponúka feministický náhľad na život ženy vo vzťahu k manželom, otcom a mužom všeobecne, no aj ženám, sestrám, priateľkám či milenkám. A to všetko s humorom, no aj psychologizáciou hlbšou, než môžete na prvý pohľad, či prečítanie, čakať.

Čo si o knihe myslím ja?

Uršuľa Kovalyk píše o feminizme, podobne ako Jana Juráňová, no robí to s menšou horkosťou a menším hnevom. Autorka sa pri opise mužov pohybuje na osi muž partner a muž otec a opisuje všetko, čím práve tieto typy mužov môžu ženu ovplyvniť. U otcov sa to najmä spája s negatívnymi spomienkami, istým druhom odcudzenia a nepochopenia. U partnerov to môže ísť dvoma smermi: buď autorka volí negatívny prístup k tomu, ako veľmi muži nerozumejú ženám, či ako sa k nim správajú, no niekedy volí veľmi zaujímavú cestu – hoci muž žene nerozumie, je to celkom v poriadku, pretože sú jednoducho iní. A niekedy jednoducho žena potrebuje svoj svet, v ktorom sa môže bezpečne uchýliť a byť sama sebou. Práve v týchto poviedkach (najmä v zbierke Travesty show) je muž viac neutrálny, až neprítomný.

"Akoby sme boli neviditeľné. Disident netuší, že hulím so ženou policajta. Bol by z toho hotový. Ako keby byť manželkou bolo zaväzujúce. Ako keby musela prebrať zodpovednosť za jeho skutky, výzor, stolicu a sexuálny život. Akoby z nej chcel chcel urobiť svoju kópiu, a pre istotu nedokonalú." (Staroba s Dušanou)

Táto zbierka obsahuje poviedky rôznej dĺžky – cez Betrix a ja (39 strán) až po niekoľko troj-stranových príbehov, v ktorých aj na veľmi obmedzenom priestore autorka ponúka často veľmi silný príbeh. Niektoré príbehy sú radostnejšie a plné humoru, niektoré zobrazujú život, niektoré sú tragické. Mnohé obsahujú kritiku (spoločnosti, pohlavia), ktorá je však väčšinou namieste. 

"Z manželstva si pamätám hlavne prednášky o tom, čo všetko má stihnúť dobrá žena. Normálna žena. Akoby to, že nestíham, bolo prejavom nenormálnosti. Mala som začať rozmýšľať. Hlavne o domácnosti a túžbach manžela. Nevedela som organizovať domáce práce. Nevedela som celý deň myslieť na dochádzajúcu zubnú pastu a na to, že treba kúpiť záchodový papier. Mala som chuť plakať a potom písať básne." (Betrix a ja)

V porovnaní s Janou Juráňovou Kovalyk ponúka omnoho hlbší ponor do prežívania ženy. Jej zmýšľania, jej problémov, jej vzťahov. V protiklade s feministickou literatúrou v prvoplánovom písaní (ktoré sa točí okolo mužov násilníkov v špinavých trenkách a pivom v ruke) sa tieto poviedky často vzdialia do originálnejších textov, ktoré stále propagujú rovnakú myšlienku, no spôsobom, ktorý sa nesnaží byť silno proti-mužský.

"Nie je stará. Lenže pôrody a život bez peňazí ju opotrebovali. Aby chlapa zbalila, musí dobre vyzerať. A aby dobre vyzerala, potrebuje dosť peňazí. No a na to, aby mala dosť peňazí, potrebuje chlapa. Je to začarovaný kruh." (Jar)

Dôležitým je totiž aj vzťah ženy k žene. Toto puto, ktoré nikdy nevie byť úplne nahradené tým mužským, prestojí mnoho. Spolužitie žien je niekedy snom (Mužka), niekedy dávnou minulosťou (Betrix a ja), inokedy želanou budúcnosťou (Staroba s Dušanou), no vždy je žena tou, ktorá ponúka oporu a často to, čo muž nikdy nedokáže.

Moje hodnotenie...

...po prečítaní názvu vám možno napadne úplne iná zápletka, než sa v poslednej poviedke predstaví. Práve toto prekvapenie je to, čo ma u Kovalyk zaujalo. Nikdy totiž neviete, čo sa stane na nasledujúcej strane, či v nasledujúcej poviedke. Rozhodla som sa pre 3,5/5*, a to skôr z toho dôvodu, že tieto poviedky pôsobili viac ako súhrn spolu nesúvisiacich textov a v porovnaní s jej ďalšou zbierkou tejto niečo chýbalo. Možno práve väčšie vymanenie z konvencií.