Mladá generácia – záchrancovia literatúry?│Zamyslenie #7

"Dnes je sloboda vyjadrovania a tvorby, publikovať môže každý a všade. Máme nespočetné súkromné vydavateľstvá, ktoré podliehajú zákonom trhu, závisia od sponzorov, inzercie. Máme široký okruh médií. Teoreticky má autor neobmedzené možnosti. Doba sa zmenila nielen politicky, ale zmenil sa aj spôsob života. Rapídne poklesol význam umenia a kultúry. Záujem novín, časopisov a audiovizuálnych médií sa obrátil výlučne na oblasť lacnej zábavy, selektovaných informácií a bulvárnych celebrít. V dobách politickej neslobody bol spisovateľ, básnik, vnímaný ako vzor tvorivosti, svojrázny hrdina, pomocník, ktorý prinášal ľuďom umelecký zážitok, odvážne kritizoval spoločenské nešváry, prinášal radosť z dobrého umenia. Dnešný komercionalizovaný svet stlačil spisovateľa na dno spoločenského suterénu. Do pozornosti publika sa vnútili bezduchí zabávači, reprodukční umelci, moderátori, herečky a herci. Klasická kultúra, menovite literatúra, zmizla nielen z komerčných médií, ale aj z časti verejnoprávneho rozhlasu a celkom z televízie. Nejestvujú recenzie nových knižiek. Čitateľ sa dnes prakticky nedozvie o nových knihách slovenských autorov – pokiaľ tieto knihy nie sú hitmi trhovej ekonomiky. Je to všetko akási nechcená daň za dar politickej slobody po roku 1989. Slobody v mnohých ohľadov nezvládnutej, ktorá nás posúva k deštrukcii, chaosu, namiesto postupu vyššie, k novej spravodlivosti a tvorivosti...

...Je na mladých, aby dokázali aj v nových podmienkach komerčnej súťaže vniesť znova kultúru a náročnejšiu literatúru do masmédií, do vedomia širokej verejnosti. Nebude to ľahká cesta, ale nesmieme sa vzdať, lebo stratíme pôdu pod nohami."

Úryvok z článku Režimy a štátne formy prichádzajú a odchádzajú, ale ľudia zostávajú (rozhovor s Antonom Hykischom) z časopisu Dotyky, číslo 02-2017.

Rozhovor, z ktorého časť som sem prepísala, ma veľmi zaujal. Pohľad známeho spisovateľa Antona Hykischa je totiž taký, ktorý prešiel mnohými zmenami. Nielen životnými, ale aj politickými a spoločenskými. Aj napriek tomu, že ja sama patrím k mladej generácii, aj ja môžem vidieť to, možno aj vďaka môjmu štúdiu literatúry, že dnešná kultúra sa zmenila a mení veľmi rýchlo. Väčšina ľudí sleduje komerčné médiá a všetko je zjednodušované cez prístup vďaka sociálnym sieťam. Máloktorý tínedžer by za svojho "hrdinu", či akúsi "ikonu", zvolil spisovateľa – pravdepodobnejšou voľbou by bol spevák, herec či iná celebrita.

Na našich hodinách literatúry veľa diskutujeme o tom, že dnes, vďaka toľkým vydavateľstvám, môže naozaj publikovať každý. Aj keď by to robiť nemal. Police sú zapĺňané brakmi, ľudia nevedia odlíšiť dobrú literatúru od zlej. Literárna veda a kritika sa dostáva do rúk mladých a neskúsených čitateľov, čo na jednu stranu prináša subjektívny názor neovplyvnený poučkami, no na druhú stranu je presne to isté negatívom – mladí čoraz viac zosmiešňujú a odmietajú "klasickú" literatúru a siahajú po jednoduchých a nezmyselných knihách (čo občas robím aj ja).

Samozrejme, neplatí to o všetkých. Verím však, že je stále možnosť zachrániť literatúru a jej postavenie v kultúre. Verím, že umenie vo všeobecnosti (a myslím tým aj výtvarné a hudobné umenie, či architektúru) sa môže zobudiť z fázy, keď sa snaží rebelovať za každú cenu a vrátiť sa bližšie k tomu, na čo potenciál vždy malo – prinášať krásu a rozum tam, kde ich niet.

A mladí čitatelia? Povzbudzujem vás k triedeniu. Toho, čo čítate, počúvate a pozeráte. Berte rady iných, no rozhodujte za seba. Nebuď pohltený lacnou zábavou a bulvárom, ale hľadaj múdrosť u starších (kníh). Pridaj sa na tú ťažkú cestu a vráťme literatúru mladým.