Plešivá speváčka (Eugène Ionesco)
Autor: Eugène Ionesco
Z knihy: Hry
Vydavateľstvo: Orbis
Rok vydania: 1964 (orig. vydanie – 1954)
Počet strán: 291 (hra – 40)
Žáner: divadelná hra
Cena: 9 €
O knihe:
Plešatá speváčka zachytáva dva typicky anglické manželské páry, ktoré sa stretávajú na návšteve, rozprávajú sa o sebe, okolí, ľuďoch, ktorých stretli, hovoria anekdoty, prednášajú básne a polemizujú o všetkom možnom...až na to, že nič z toho nedáva zmysel.
Čo si o knihe myslím ja?
Plešatá speváčka je jedným z najznámejších diel, ktoré poznáme pod pojmom "absurdná dráma". Diela opúšťajú od tradičnej zápletky, autori skúšajú experimenty s textom, jazykom a formou, integrálnou súčasťou scénickej realizácie je odľudštenie človeka, svet nemá logiku ani kauzalitu, jazyk je zosmiešnený a príčiny a následky nemajú žiadny zmysel. A teraz po poradí. Na začiatku hry stretávame manželský pár Smithovcov.
Moje hodnotenie...
...prišla som na to, že mám veľmi rada absurdnú drámu. Či už išlo o Becketta, alebo Ionesca, akosi to pre mňa má čaro, ktoré nájdem len niekedy. A tento druh drámy je ozaj niečo, čo nesadne každému, pre mňa je však táto hra jednou z mojich obľúbených. Preto u mňa 4,75/5*.
Plešatá speváčka zachytáva dva typicky anglické manželské páry, ktoré sa stretávajú na návšteve, rozprávajú sa o sebe, okolí, ľuďoch, ktorých stretli, hovoria anekdoty, prednášajú básne a polemizujú o všetkom možnom...až na to, že nič z toho nedáva zmysel.
Čo si o knihe myslím ja?
Plešatá speváčka je jedným z najznámejších diel, ktoré poznáme pod pojmom "absurdná dráma". Diela opúšťajú od tradičnej zápletky, autori skúšajú experimenty s textom, jazykom a formou, integrálnou súčasťou scénickej realizácie je odľudštenie človeka, svet nemá logiku ani kauzalitu, jazyk je zosmiešnený a príčiny a následky nemajú žiadny zmysel. A teraz po poradí. Na začiatku hry stretávame manželský pár Smithovcov.
"Anglický středostavovský interiér s anglickými klubovkami. Pan Smith, Angličan, sedí v klubovce a má na nohou anglické pantofle, kouří svou anglickou dýmku a čte anglické noviny u anglického krbu. Má anglické brýle a malý šedivý anglický knírek. Vedle něho v jiném anglickém křesle paní Smithová, Angličanka, spravuje několik anglických punčoch. Dlouhá chvíle anglického mlčení. Anglické hodiny odbíjejí 17 anglických úderů."Tento úsek nájde čitateľ úplne na začiatku, tam, kde normálne nájdeme pokyny autora pre zasadenie scény. No Ionesco od začiatku do konca búra predstavy, ktoré by bežný čitateľ mal. Či už budeme hovoriť o prvých stranách, na ktorých sa rozprávajú Smithovci, či o následnej návšteve manželov Martinovcov, treba si od začiatku uvedomiť, že nič nie je skutočné. Zo začiatku sa všetko zdá ako-tak normálne. Rozhovory sú mierne strojené, to áno, ale aspoň dávajú trochu zmysel. To potrvá tak dve strany. Zrazu sa dostaneme k "trochu" absurdnejším replikám:
"Jedné věci nerozumím. Proč v novinách v rubrice narození a úmrtí vždycky uvádějí věk zemřelých, ale nikdy věk novorozeňat. To je nelogické."A dej a jazyk sa postupne stupňujú. Postavy pôsobia, akoby sa rozprávali pomocou replík z učebníc angličtiny (alebo iného jazyka), myslia si, že sú niekto iný (napr. Sherlock Holmes), ich predhovory sú často klišé alebo jednoduché porekadlá, nadväzujú na seba bez akejkoľvek logiky a časom iba začnú zvyšovať hlas.
"PAN MARTIN: Proč ne? Člověk vidí, když tak chodí, ještě zvláštnější věci. Tak dnes jsem sám viděl v podzemní dráze sedět muže, který klidně četl noviny. PANI SMITHOVÁ: Jaký výstředník!"Pointou celej nelogiky jazyka je to, že ním vlastne nie je. Je to jednoducho nástroj, akým na seba môžu útočiť, hádzať ho po sebe, kričať, hučať, vrieskať. Sú totiž neschopní komunikácie. Nepočúvajú sa, sú agresívni, každý obhajuje svoju pravdu, ktorá vlastne neexistuje. Sú robotmi bez naozajstných mien, ktoré len v momente vrcholu spadajú do rôl, ktoré im boli dané od počiatku.
"Mladé tele sežralo příliš mnoho rozemletého skla. V důsledku toho se muselo otelit. Přivdelo na svět krávu. Ale protože tele bylo samec, kráva mu nemohla říkat "mami". Také mu nemohla říkat "tati", protože tele bylo příliš malé. Tak bylo tele nuceno se provdat za nějakou osobu a na radnici učinili všechna opatření, která nařizují módní zvyklosti."Občas sa do textu vlúdi rozumná, či dokonca prelomová myšlienka. No aj tá je tam len ako dôkaz toho, že ľudia používajú frázy, ktorým nerozumejú, ktoré vlastne nežijú a ktoré iba niekde počuli a preto ich opakujú. A ak chcete túto hru prežiť naplno, treba si ju pozrieť a vypočuť. Na youtube je jedna podarená inscenácia, pozrite si ju tu (ak máte čas, znalosť angličtiny /tú vlastne nepotrebujete až tak, stačí emócia, ktorú zachytíte aj bez toho/):
Moje hodnotenie...
...prišla som na to, že mám veľmi rada absurdnú drámu. Či už išlo o Becketta, alebo Ionesca, akosi to pre mňa má čaro, ktoré nájdem len niekedy. A tento druh drámy je ozaj niečo, čo nesadne každému, pre mňa je však táto hra jednou z mojich obľúbených. Preto u mňa 4,75/5*.
"POŽÁRNÍK: A mimochodem, co Plešatá zpěvačka? (Všeobecné mlčení, rozpaky) PANI SMITHOVÁ: Češe se stále stejným způsobem."
Komentáre
Zverejnenie komentára