Minútka. Tri príbehy (Ihar Babkov)
Podtitul: tri príbehy
Autor: Ihar Babkov
Vydavateľstvo: Artforum
Rok vydania: 2014
Počet strán: 224
Žáner: román
"Zo siedmich kníh Ihara Babkova si tri získali mimoriadnu pozornosť čitateľov v Bielorusku, a aj v zahraničí. Jeho prvá básnická zbierka Solus Rex získala v roku 1994 bieloruskú literárnu cenu Hliniany Viales. Román Adam Klakocki a jeho tiene (2002) bol preložený do poľštiny a postúpil do užšieho výberu na literárnu cenu Angelus za rok 2009. V roku 2012 získal Ihar Babkou cenu Zalaty Apostraf udeľovanú významným bieloruským literárnym časopisom Dziejaslou za najlepšiu prózu roku 2011. Román Minútka sa tohto roku stal laureátom literárnej ceny Jerzyho Giedroyca." (zdroj)
Čo si o knihe myslím ja?
Román Minútka od bieloruského spisovateľa Ihara Babkova nie je práve typickým románom. Obsahuje tri príbehy: Portrét umelca, v súmraku neviditeľný, Balón a Hexagram sun: špenátová polievka. Hrdinami diela sú 3 postavy, básnik Francišak, aktivista Bahdan a speváčka Eva Daminika, ktoré sa stretnú jedného dňa úplnou náhodou na chodbe internátu, do ktorého ich priviedli iné motivácie a odvtedy sa ich životy spoja. Stretávajú sa v kaviarni Minútka, kde pracuje Leo, postava, o ktorej vieme málo a čas tam ubieha inak, než inde.
Veľmi zaujímavý román, ak máte radi eseje a knihy, ktoré sú viac smerované do sfér filozofických. Knihu som čítala dlhšiu dobu, pretože som chcela aj nad slovami tohto autora premýšľať, a myslím, že to stálo za to. Nebolo to to, čo som očakávala, ale táto kniha mi celkom utkvela v pamäti. Neviem ju opísať, sama som sa občas strácala, no zároveň som niečo našla. Veľmi zvláštna kniha. Vyskúšaj ju.
Moje hodnotenie...
...4,5/5*, pretože sa miestami čítala pomalšie a nie je to práve žáner, po ktorom by som bežne siahla, ale myslím, že táto kniha stojí za prečítanie.
Román Minútka od bieloruského spisovateľa Ihara Babkova nie je práve typickým románom. Obsahuje tri príbehy: Portrét umelca, v súmraku neviditeľný, Balón a Hexagram sun: špenátová polievka. Hrdinami diela sú 3 postavy, básnik Francišak, aktivista Bahdan a speváčka Eva Daminika, ktoré sa stretnú jedného dňa úplnou náhodou na chodbe internátu, do ktorého ich priviedli iné motivácie a odvtedy sa ich životy spoja. Stretávajú sa v kaviarni Minútka, kde pracuje Leo, postava, o ktorej vieme málo a čas tam ubieha inak, než inde.
"Úprimne sa priznám, že keď som na nich hľadel, mal som chuť sám si to skúsiť. Vyjsť na scénu s vlastnou maskou. Či možno s maskami. Stať sa súčasťou karnevalu. Ale raz ráno som sa zobudil a usúdil som, že nikam chodiť netreba. Že už aj tak som na scéne. Že predstavenie je už dávno v plnom prúde." (s. 20)Celé dielo je ovplyvnené magickým realizmom, filozofickými a intelektuálnymi odkazmi, dotýka sa aj boja za oslobodenie krajiny, jazyka a tvorby a vedie čitateľa k premýšľaniu. Snaží sa o sebauvedomenie a snahu o boj za samostatnosť. Vzťahy postáv sú vzájomne prepletené, obe mužské postavy sú zaľúbené do Evy Daminiky a ona ich má rada oboch rovnako - milostný trojuholník, ktorý ale nepôsobí tak, ako v iných dielach - neruší, je akosi zvláštne prirodzený.
"Aristoteles odkazuje na to, že ľudská spoločnosť podlieha času, a preto nevyhnutne starne, kazí sa, zahníva. [ ... ] Dnes žijeme v dobe, keď je skoro všetko nahnité, písal profesor. A to v globálnom meradle. Všetky formy života, všetky tie sľubované modernosti, ktoré kedysi vyzerali novo a lákavo." (s. 140)Hoci je tento román predovšetkým zameraný na bieloruskú kultúru a spoločnosť, dokážete ho čítať, aj keď o týchto veciach neviete veľa. Pretože tak, ako rozmýšľajú hlavné postavy, by sme mohli premýšľať aj my.
"Teraz som naisto vedel, že s realitou jednoducho niečo nie je všetko v poriadku. A príbeh, ktorý sa tu o nás rozpráva, sa vôbec nemusí nevyhnutne začínať na prvej strane a končiť na poslednej." (s. 208)Čo bolo na tomto románe zaujímavé, bola aj neexistencia času, neviete, kde v príbehu vlastne ste, čo je skutočnosť a prítomnosť, čo spomienka a čo sen. Minútka je spojením románu, eseje, zamyslení, kritiky aj vtipu, a to všetko na jednom mieste. Niekedy som nevedela, čo sa práve deje, no až tak mi to nevadilo, pretože to zase zachránila viac esejistická časť.
Veľmi zaujímavý román, ak máte radi eseje a knihy, ktoré sú viac smerované do sfér filozofických. Knihu som čítala dlhšiu dobu, pretože som chcela aj nad slovami tohto autora premýšľať, a myslím, že to stálo za to. Nebolo to to, čo som očakávala, ale táto kniha mi celkom utkvela v pamäti. Neviem ju opísať, sama som sa občas strácala, no zároveň som niečo našla. Veľmi zvláštna kniha. Vyskúšaj ju.
Moje hodnotenie...
...4,5/5*, pretože sa miestami čítala pomalšie a nie je to práve žáner, po ktorom by som bežne siahla, ale myslím, že táto kniha stojí za prečítanie.
"Treba začať od začiatku, pomyslel si: od jednoduchých, jasných vecí, v ktorých sa nemožno mýliť. Napríklad: učiť dejepis. V škole. V malom mestečku pri Minsku. Mať svoj dom. So záhradou a pár hriadkami zeleniny. Sadiť spolu s ostatnými zemiaky a uhorky. Raz za rok premaľovať plot. Konečne sa oženiť a mať deti. Zakoreniť sa, vrásť do zeme. Stať sa súčasťou krajiny: ako starý strom alebo lesná cesta, ktorá vedie k prameňu. Alebo sa stať vlastnou, malou legendou." (s. 155)*vďaka Jakubovi za požičanie knižky :)
Komentáre
Zverejnenie komentára