Všetky skvelé miesta (Jennifer Niven)

Názov: Všetky skvelé miesta

Autor: Jennifer Niven

Vydavateľstvo: Ikar (orig. vydanie – Knopf)

Rok vydania: 2015

Počet strán: 344

Žáner: YA román

Cena: 13 € 

O knihe:

"Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť. Violet Merkeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť. Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja nestretnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi."

Čo si o knihe myslím ja? 

Tento román je veľmi podobný hitu od Johna Greena – The Fault in Our Stars (Na vine sú hviezdy), v ktorom sa stretnú dvaja mladí ľudia, obaja istým spôsobom poškodení a snažia sa nájsť kus šťastia vo svete, v ktorom žijú. Oba boli inšpirované skutočnými ľuďmi (tento priateľom spisovateľky, ktorý zomrel) a oba si našli veľké množstvo fanúšikov.

Myslím, že si autorka vybrala veľmi dôležitú tému, a to duševné zdravie, o ktorom sa nehovorí tak často, ako by sa malo. 

"Znova mi ujde a ženieme sa tak rýchlo, až mám pocit, že vzlietneme. To je moje tajomstvo - v hociktorý moment môžem odletieť. Všetci okrem mňa – a teraz aj Violet – sa pohybujú pomalým tempom, akoby boli naplnení bahnom. Sme rýchlejší ako ktokoľvek z nich." (s. 124)

Spôsob písania autorky bol veľmi zaujímavý, no zaujal ma najmä prejav postáv, ich spôsob premýšľania nad sebou, životom, smrťou, svetom a všetkým naokolo. Niekto poukázal na to, že postavy sa tak akosi stali ich chorobami a akoby v nich nič iné nebolo...ale možno to tak je aj naozaj. 

Život Theodora Fincha ovplyvnila najmä jeho rodina. Jeho otec, kedysi hokejová hviezda, ich opustil a založil si novú rodinu. Finchovi však zostali jazvy, ktoré mu jeho detstvo pripomínali. Jeho duševná choroba (myslím, že čitateľovi dôjde dosť rýchlo, o ktorú chorobu sa jedná) patrí medzi tie, o ktorých sa nehovorí, no je pomerne rozšírená. Finch nikdy nevedel úplne zapadnúť a niekedy upadne do "spánku", z ktorého sa vie len veľmi ťažko prebudiť.

"Bezcenný. Hlúpy. To sú slová, s ktorými som vyrastal. To sú slová, ktorým sa snažím vyhýbať, pretože keď ich vpustím dnu, mohli by tam zostať a rásť a celého ma vyplniť, kým by zo mňa nezostal len bezcenný hlúpy bezcenný hlúpy bezcenný hlúpy čudák. A tak mi nezostáva nič iné, len bežať rýchlejšie a priviesť sa na iné myšlienky: Tentoraz to bude iné. Tentoraz zostanem prebudený." (s. 60)

Nechcem veľmi rozoberať dej, no tu je niekoľko vecí, ktoré ma zaujali: 1. Decca a jej vystrihovanie zlých slov. Decca je Finchova mladšia sestra. Raz jej pomôže s projektom, ktorý začala: vystrihuje z kníh nepekné, nepríjemné a smutné slová.

"Pretože by nemali byť pomiešané s tými dobrými. Potom ťa mätú." [ ... ] Neskôr si v posteli prechádzam rozstrihané knihy jednu po druhej, čítam si všetky odseky, ktoré v nich zostali. Sú šťastné, sladké a vtipné. [ ... ] Čo keby mohol byť život aj takýto? Len tie šťastné časti, žiadne hrozné ani máličko nepríjemné. Čo keby sme mohli vystrihnúť všetko zlé a nechať si len to dobré?" (s. 153, 155)

2. Stena plánov. Finch si na stenu lepí papieriky, na ktorých má napísané veci, ktoré ho zaujmú, ktoré má rád či nad ktorými premýšľa. Lepí si ich jednu vedľa druhej, myšlienky, ktoré možno nemajú súvis, no danej chvíli boli dôležité. Sny, ktoré v tom momente mal a po ktorých túžil. Veci, ktoré ho držia pri živote.

"Väčšina vyzerá ako samostatné slová alebo frázy, ktoré nedávajú zmysel: Nočné kvety. Robím to, lebo sa to zdá skutočné. Nechajte nás padnúť. Môj absolútny názor. Obelisk. Je dnešok vhodným dňom na?" (s. 86)

Violet zo začiatku nepatrila medzi moje obľúbené postavy, Nevedela som sa s ňou veľmi stotožniť, no potom som jej porozumela. Je stelesnením človeka, ktorý "prežije". Ten, ktorý zostane, keď ho opustí milovaná osoba, či už úmyselne alebo nie, no zostáva naveky poznačená a zmenená. Myslím, že pointa tejto postavy je najviac viditeľná a dôležitá v závere knihy. V spôsobe, ktorým rozmýšľa a závere, ku ktorému smeruje celý čas.

"Spád utrpenia sa práve začal." Cesare Pavese.

Som

rozbitý

na

kúsky."

(s. 267)

Moje hodnotenie...

...4,5/5*.  Myslím, že to, čím tento román zaujal, je pohľad do hlavy človeka, ktorý nie je duševne zdravý. Pripomína to čitateľom, aby si všímali ľudí okolo seba, aby nezanedbávali lásku, pretože toľko mladých ľudí končí svoj život a zostávajú nepochopení...a pripomína mladým ľuďom, aby sa nebáli hovoriť o depresii či iných chorobách, naopak, aby vyhľadali pomoc.

"Nezáleží na tom, čo si odnesiete, ale to, čo po sebe zanecháte." (s. 337)