Posledné mesiace│Zo života #51
Po každomesačných príspevkoch o tom, čo práve počúvam a pozerám, nastala pauza. No až teraz mi došlo, aká dlhá naozaj bola. Od posledného Zo života ubehli 4 mesiace. A tu je krátky príspevok o tom, čo sa za ne stalo.
Posledné mesiace boli o ukončení životných kapitol a o začiatkoch nových. Boli o dobrodružstvách, priateľoch, zážitkoch a výzvach. Boli tiež o únave, prebdených nočných hodinách a cestovaní. Boli to však mesiace, ktoré stáli za to. Stihla som ukončiť vysokú školu, byť na viac ako 5 táboroch (niektorých necelých), osláviť prvé výročie, precestovať stovky kilometrov a spoznať desiatky nových kamarátov.
KECY campy ma naučili, že hoci niečo pripravíš, nie vždy to musí vyjsť a to je v poriadku; že keď sa tím 20 ľudí v priebehu 3 dní zmení na tím 10 ľudí, tak to dá zabrať; že tínedžeri v dnešnej dobe môžu byť cool, ale zároveň byť kamoši so staršími aj mladšími; že prísť na výlet so 60 novými ľuďmi je strašidelné, no nakoniec skvelé a že je radosť hovoriť s mladými ľuďmi zo Slovenska o viere.
Mnoho času som strávila v Leviciach. Tam som sa učila, že spoločenstvo môže byť v malej aj veľkej skupine; že detské pesničky vedia mať veľmi dôležité odkazy; že priateľmi sa ľudia môžu stať aj za rok; že je radosť nájsť miesto, kde je Pán Boh blízko.
Čas som trávila s priateľmi dávnymi, aj novými; s ľuďmi, ktorí trávia rok ďaleko (v iných mestách aj krajinách), aj blízko; s ľuďmi, ktorí prechádzajú novými obdobiami života (vzťahovo, kariérovo aj inak), aj tými, ktorých čakajú roky, ktoré budú veľmi podobné. Tešila som sa z nových vzťahov, zásnub, svadieb aj detičiek. Našla som nové obľúbené zákutia a navštívila tie, ktoré ma tešia roky. Spoznávala som iných, no aj seba.
A cez to všetko som sa učila, že leto je vždy príliš krátke na všetky miesta, priateľov, knižky a zážitky. A to je fajn. Pomedzi to som počúvala veľa hudby, pozerala veľa filmov, čítala menej knižiek a ak chceš vedieť moje odporúčania, poviem ti ich radšej naživo, lebo si teraz na nich ani nespomeniem.
KECY campy ma naučili, že hoci niečo pripravíš, nie vždy to musí vyjsť a to je v poriadku; že keď sa tím 20 ľudí v priebehu 3 dní zmení na tím 10 ľudí, tak to dá zabrať; že tínedžeri v dnešnej dobe môžu byť cool, ale zároveň byť kamoši so staršími aj mladšími; že prísť na výlet so 60 novými ľuďmi je strašidelné, no nakoniec skvelé a že je radosť hovoriť s mladými ľuďmi zo Slovenska o viere.
Mnoho času som strávila v Leviciach. Tam som sa učila, že spoločenstvo môže byť v malej aj veľkej skupine; že detské pesničky vedia mať veľmi dôležité odkazy; že priateľmi sa ľudia môžu stať aj za rok; že je radosť nájsť miesto, kde je Pán Boh blízko.
Čas som trávila s priateľmi dávnymi, aj novými; s ľuďmi, ktorí trávia rok ďaleko (v iných mestách aj krajinách), aj blízko; s ľuďmi, ktorí prechádzajú novými obdobiami života (vzťahovo, kariérovo aj inak), aj tými, ktorých čakajú roky, ktoré budú veľmi podobné. Tešila som sa z nových vzťahov, zásnub, svadieb aj detičiek. Našla som nové obľúbené zákutia a navštívila tie, ktoré ma tešia roky. Spoznávala som iných, no aj seba.
A cez to všetko som sa učila, že leto je vždy príliš krátke na všetky miesta, priateľov, knižky a zážitky. A to je fajn. Pomedzi to som počúvala veľa hudby, pozerala veľa filmov, čítala menej knižiek a ak chceš vedieť moje odporúčania, poviem ti ich radšej naživo, lebo si teraz na nich ani nespomeniem.
Komentáre
Zverejnenie komentára