Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (J. R. R. Tolkien)

Názov: Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (orig. vydanie – The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)
Autor: J. R. R. Tolkien
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania:  2012 (orig. vydanie – 1954)
Počet strán: 456
Žáner: fantasy román
Cena: 15 

O knihe:

Tento príbeh narastal pri rozprávaní, až sa stal dejinami Veľkej vojny o Prsteň a obsahuje mnoho pohľadov do ešte starodávnejších dejín, ktoré mu predchádzali – napísal v predslove k druhému vydaniu J. R. R. Tolkien o tejto vari najznámejšej knižnej trilógii minulého storočia. Čarovný svet elfov a hobitov je paralelným svetom "veľkých ľudí". Jeho hlavnou témou je Prsteň ako ohnivko, ktoré ho púta k Hobitovi. Proti akýmkoľvek alegóriám sa autor bránil a všetky možné posolstvá a vnútorné významy spájané s jeho knihou sa mu zo srdca protivili. Preto je túto knihu potrebné chápať ako najobľúbenejšie dejiny pradávneho veku a nijako inak. 

Čo si o knihe myslím ja?

Kto by už niekedy nepočul o Pánovi prsteňov? Tento príbeh je tak hlboko zakorenený v mysliach a spomienkach nielen miliónov čitateľov, ale aj divákov vďaka filmovému spracovaniu tejto, možno rozhodne povedať, klasiky. Moja skúsenosť s týmto svetom je však komplikovanejšia. Film som videla ako šesťročná a niektoré postavy ma vydesili natoľko, že som ho odmietla pozerať znovu do mojich 18 (aj to len prvú časť) a ku knihe som sa konečne dotlačila v 23. A tak, hoci je môj pohľad jemne skreslený mojou skúsenosťou, tu je najlepšie zhodnotenie, na aké sa zmôžem (a prosím, ak ste silný fanúšik, nehnevajte sa hneď). 

Nikto nemôže pochybovať o tom, že Tolkien je spisovateľ, o ktorom sa oprávnene píše v učebniciach. Jeho spôsob písania a tvorenia svetov je na úrovni, ktorú dosiahne len veľmi málo ľudí. Cítiť to "ale", ktoré prichádza? Ale – tento román je pre mňa jedným z typických príkladov homérskeho písania príbehu, ktorý dokážem oceniť, avšak neužívam si ho naplno. To sú tie príbehy plné putovania, ďalekosiahlych opisov a dobrodružstiev, ktoré sa nikdy nekončia. Raz za čas hrdina zažije dramatickú zápletku, ale krása diela je v opise cesty. A toto všetko sú atribúty, ktoré by som tomuto príbehu prisúdila.

Pán prsteňov možno nebude kniha, po ktorej by som siahla v čase, keď chcem zažiť veľké zvraty, no hlavne vtedy, keď sa chcem preniesť do iného sveta. Sveta plného zázračných postáv, veľkých bojov dobra a zla, príbehov o poslaní a prírody, ktorá očaruje generácie. A tak, aj napriek môjmu hodnoteniu, musím povedať, že je tento román právom zaraďovaný medzi klasickú literatúru a ak potrebujete novšiu verziu Odysey, toto je niečo pre vás. Silný hlavný hrdina, veľký a ťažký cieľ, ktorý ho očakáva a opisy sveta, ktorý vás prinúti použiť predstavivosť.

Ak však potrebujem niečo dodať, tak to, že Tolkienove silné stránky sa prejavujú v dvoch sférach – a to opisoch sveta a postáv, ktoré sa v ňom ocitajú. Málokde by ste objavili podrobnejšie vytvorený priestor pre román či rovno sériu: nehovorím len o geografii, ktorá prekračuje bežné vytvorenie názvov miest. Tolkien vytvára jazyky, nové rasy postáv a históriu siahajúcu stovky rokov dozadu. Nie je teda prekvapením, že tento príbeh vznikal desaťročia. Obdobne to platí aj pre postavy, ktoré na jednej strane môžete poznať len niekoľko kapitol, no vďaka schopnosti autora máte pocit, že už ovládate celé ich pozadie a aj to, čo príde.

Moje hodnotenie...

...fanúšikovia odpusťte, avšak u mňa 3/5*. Ale skláňam sa pred majstrom slova, ktorým Tolkien istotne je.

Komentáre