Ako chytať v žite (Maruška Kožlejová)

Názov: Ako chytať v žite
Autor: Maruška Kožlejová
Vydavateľstvo: Porta Libri
Rok vydania:  2009
Počet strán: 200
Žáner: zbierka poviedok
Cena: 7 

O knihe:

Kniha je rozdelená do dvoch častí napísaných v rôznych obdobiach života, v rôznych biotopoch. Je v nich cítiť postupné dospievanie, osobnostný rast, aj zmenu zmýšľania počas cesty. Prvá časť vám ponúkne nielen príbehy, ale aj návod k tomu, ako sa venovať mladým, druhá časť je svedectvom o živote, ktorý je svetlom a soľou. Hoci sú obidve časti písané v rozmedzí niekoľkých rokov, majú niečo spoločné. Maruškinu osobnosť. Schopnosť snívať, ale hlavne schopnosť premeniť sny na činy. A schopnosť inšpirovať ostatných, aby sme deti nenechávali nebezpečne blízko priepasti, aby sme si vyhrnuli rukávy a spolu chytali v žite.

Čo si o knihe myslím ja?

Toto je druhá kniha, ktorú som od Marušky čítala, ale napíšem prvú recenziu najprv o tejto, keďže chronologicky vznikla ako prvá. Ako chytať v žite nie je náhodou názvom podobná známej knihe od J. D. Salingera Kto chytá v žite. Práve zo sna, ktorý mal Holden, pochádza celá idea žitného poľa a človeka, ktorý na ňom stráži deti, ktoré sa môžu dostať príliš blízko priepasti. V novodobom žitnom poli dnes stoja mnohí služobníci, ktorí si jednoducho potrebujú vyhrnúť rukávy a dať sa do práce. Táto kniha a jej voľné pokračovanie Nažité v žite vychádzajú zo života. Avšak je v nich niekoľko rozdielov.
"Stratiť sa v Budapešti ešte nie je žiadna tragédia. Ale stratiť sa tak v živote, to má oveľa horšie následky."
Ako chytať v žite sa skladá z dvoch veľkých životných období autorky: prvé sa odohráva v Kukovej, malej obci, v ktorej sa hlavná hrdinka stretáva s množstvom mladých ľudí a stáva sa súčasťou ich životov. Niekedy sú to príbehy radostné, niekedy smutné. Je v nich ukrytý aj akýsi pohľad na to, ako môžeme slúžiť mládeži v našom okolí, hoci si to niekedy vyžaduje obetu času, financií či seba samého. V druhej sa hrdinka (či možno rovno hovoriť o autorke) vydáva na rok do Anglicka, kde sa stretáva s úplne iným zložením ľudí, no práve to dokáže vyskúšať život, aký dovtedy viedla. Lebo život s Kristom (aj život samotný) sa nedeje len v našom meste, no treba ho žiť všade tam, kde sme.
"Slúžiť mladým ľuďom často znamená permanentný život pod mikroskopom. Tí ľudia sa totiž neučia len z našich slov, ale z každej jednej reakcie, pohybu, pohľadu a rozhodnutia."
Hoci jemne predbieham k mojej ďalšej recenzii, musím aspoň v krátkosti spomenúť to, v čom sa knihy Ako chytať v žite a Nažité v žite líšia. V kontexte oboch je veľmi viditeľný posun autorky v spôsobe písania. Táto zbierka poviedok je občas štylisticky nedokonalá, aspoň v mojich očiach, či už je to skladbou viet, alebo nad-užívaním nedokončených výpovedí (ktoré mám rada, ale nie je potreba ich mať na každej strane). Ako chytať v žite pôsobí v jej častiach odlišne (môže to byť aj rozmedzím rokov písania), keďže prvá polovica pôsobí niekedy až prehnane sentimentálne, a tá druhá, naopak, viac moderne poviedkovo, pričom príbehy pôsobia niekedy až rozprávkovo. Nič z toho nie je zlé, avšak v nasledujúcej knihe vidieť veľký posun, ktorý čitateľ ako ja môže oceniť.

Moje hodnotenie...

...pre mňa bola táto kniha zaujímavá hlavne anglickou časťou príbehu, a preto som jej dala 3,5/5*. Myslím si však, že je to príjemné čítanie pre služobníkov s mládežou, ktorí potrebujú povzbudenie do služby aj života, ale aj čitateľov rôznorodých, ktorí jednoducho chcú siahnuť po súčasnej slovenskej próze, ktorá nie je o tom istom, a čo viac, je o živote, ktorý má zmysel.

Komentáre