Priateľský piatok│Zo života #47

Toto je #priateľskýpiatok. Je to malý projekt, ktorý dnes oslavuje prvé narodeniny a keďže sa mnoho ľudí pýtalo na jeho vznik, pokúsim sa ho tak trochu v skratke opísať. Pred rokom (a pár dňami) som sa chcela viac učiť láske a tomu, ako ju prejavovať ľuďom naokolo. A keďže pre mňa slová niekedy nie sú naživo také jednoduché a potrebujem si pripraviť to, čo chcem vlastne povedať, tak som zvolila nový typ experimentu.

Každý týždeň som si vybrala jedného z mojich priateľov a strávila niekoľko hodín v premýšľaní o tom, kým pre mňa tento človek je. Hľadala som naše spoločné fotky (pri niektorých to bol rýchly proces, keďže ich máme mnoho, pri niektorých som prehľadávala priečinky a profily dlhé hodiny) a každý štvrtok na ceste z mládeže domov (lebo cesta autobusom mi trvá viac ako pol hodinu) som písala niekoľko viet o tom, čo sme spolu zažili. A tak som si vytvorila akýsi postup, ktorý si niektorí všimli. Najprv to bolo meno, niekoľko všeobecných informácií, potom zážitky či špecifické veci, ktoré sa mi s týmto priateľom spájajú a nakoniec to bolo krátke poďakovanie za to, že sa kamošia s takým divňakom, ako som ja.

Spočiatku to bolo čosi, čo mi pomohlo zastaviť sa, premýšľať a prejaviť vďačnosť...a potom sa z toho stalo niečo veľmi vzácne. Začala som si totiž uvedomovať to veľké množstvo ľudí, ktoré ma ovplyvnilo, ovplyvňuje a ešte nejakú dobu aj bude. Toľko spolu-služobníkov, detských priateľov, spolužiakov, niektorých z nich poznám roky, niektorých mesiace, niektorých nestretávam tak často, s niektorými som niekoľkokrát týždenne, no všetci dokopy tvoria mozaiku darov, ktoré som dostala. A to nie je len obyčajné klišé.

Množstvo priateľov som nespomenula zo začiatku preto, že sme nemali spoločné fotky (a nechcela som len stalkersky zdieľať ich fotky) a občas som nejaký ten piatok vynechala (lebo som zabudla, alebo nestihla, no niekedy aj preto, že som potrebovala malú pauzu). V celom procese ma však veľmi prekvapil záujem, ktorý prejavili ľudia v mojom okolí – niektorí sa pýtali, o kom budem písať tento piatok, niektorí mi povedali, že sú tými príspevkami povzbudení, niektorí nečakali, že sa tam objavia a zostali (dúfam, že milo) prekvapení. Dostala som mnoho otázok o tom, prečo som s tým začala. Popravde, možno som to presne na začiatku nevedela ani ja. Možno to neviem presne ani teraz. Naučila som sa však, že prejavovať lásku (niekedy aj na sociálnych sieťach) je vzácne a budujúce.

A tak mám za sebou 1 rok pravidelného premýšľania o priateľoch. Viac ako 35 príspevkov (niekedy v nich bolo aj viac kamošov naraz), ktoré pre mňa slúžia ako malý denník, ktorý hovorí o tom, že v týchto rokoch boli toto ľudia, ktorí menili moje myslenie. A možno o 10 rokov objavíme, že sa s mnohými nevidíme tak často. Ale sú to priatelia, ktorí stoja za to. A teraz ich poznáte aj vy.

Týmto pradlhým príspevkom nechcem povedať nič život meniace. Stáva sa ďalšou stranou v mojom denníku. Ale ak si došiel až sem (alebo aspoň raz za čas sledoval moje príspevky), zamysli sa nad tým, akú výzvu v prejavovaní lásky si môžeš dať ty (možno #priateľskýpiatok?).

Komentáre

Zverejnenie komentára