Cudzinec (Albert Camus)
Autor: Albert Camus
Preklad: Ľubica Vychovalá
Vydavateľstvo: Agora s. r. o.
Rok vydania: 2016 (orig. vydanie – 1942)
Počet strán: 167
Žáner: filozofický román
Cena: 9 €
O knihe:
Prvý a zároveň najznámejší román Alberta Camusa Cudzinec je súčasťou tetralógie, ktorú Camus pomenoval „cyklus absurdity”. Hlavný hrdina Meursault je prvým stelesnením absurdného človeka či skôr človeka stojaceho v celej svojej nahote zoči-voči absurdite sveta. Meursault je citlivý len na vnemy, ktoré zachytáva svojimi piatimi zmyslami, ľudí a okolitý svet iba pasívne pozoruje, nezúčastňuje sa na ňom. Meursault nikdy nepredstiera pocity, ktoré od človeka požadujú spoločnosť, morálka či náboženstvo, odmieta hrať hru, ktorú ľuďom vnucuje spoločnosť. Ani smrť jeho matky, ani smrť, ktorú sám úplne nezmyselne spôsobí, ho nezmenia a neuvedú do súladu s požiadavkami spoločnosti, uprostred ktorej je a ostáva cudzincom. Až keď je odsúdený na smrť a vo väzení žije v stave úplnej beznádeje, vžíva sa sám do seba a zvádza so sebou boj plný úzkosti a strachu zo smrti, ktorý ho napokon dovedie k ataraxii, k ľahostajnosti k svetu i k vlastnej smrti, v istom zmysle k úplnej slobode. (zdroj)
Čo si o knihe myslím ja?
Cudzinec je jedným z románov, o ktorých sa stále učíte v škole, no v skutočnosti možno ovládate len jeho obsah, keďže ste ho nikdy naozaj do ruky nechytili. Camusovi som sa vyhýbala pridlho, no keďže sa blížia štátnice a tiež je Cudzinec knihou, ktorá je pre mnohých veľdielom, konečne som sa k nej dostala. A v niekoľkých oblastiach naozaj prekvapila. Cudzinec nie je, ako by sa mnohí domnievali, existenciálnym dielom. Najčastejšie totiž tohto autora hádžu do vreca so Sartrom, čomu obaja podľa ich slov veľmi nerozumeli, keďže ich práce sú veľmi odlišné. A to je pravda.
Moje hodnotenie...
...aj napriek tomu, že rozumiem mnohým 5* hodnoteniam, ktoré táto kniha dostáva, u mňa neprenikla až tak hlboko. 3,5/5* sa možno nezdá ako veľa, avšak Camusov štýl písania mi v tomto diele nesadol tak, ako som dúfala. Avšak je pravdou, že opísal cudzinca v spoločnosti, ktorá nikdy úplne neporozumela tomu, kým naozaj bol.
O knihe:
Prvý a zároveň najznámejší román Alberta Camusa Cudzinec je súčasťou tetralógie, ktorú Camus pomenoval „cyklus absurdity”. Hlavný hrdina Meursault je prvým stelesnením absurdného človeka či skôr človeka stojaceho v celej svojej nahote zoči-voči absurdite sveta. Meursault je citlivý len na vnemy, ktoré zachytáva svojimi piatimi zmyslami, ľudí a okolitý svet iba pasívne pozoruje, nezúčastňuje sa na ňom. Meursault nikdy nepredstiera pocity, ktoré od človeka požadujú spoločnosť, morálka či náboženstvo, odmieta hrať hru, ktorú ľuďom vnucuje spoločnosť. Ani smrť jeho matky, ani smrť, ktorú sám úplne nezmyselne spôsobí, ho nezmenia a neuvedú do súladu s požiadavkami spoločnosti, uprostred ktorej je a ostáva cudzincom. Až keď je odsúdený na smrť a vo väzení žije v stave úplnej beznádeje, vžíva sa sám do seba a zvádza so sebou boj plný úzkosti a strachu zo smrti, ktorý ho napokon dovedie k ataraxii, k ľahostajnosti k svetu i k vlastnej smrti, v istom zmysle k úplnej slobode. (zdroj)
Čo si o knihe myslím ja?
Cudzinec je jedným z románov, o ktorých sa stále učíte v škole, no v skutočnosti možno ovládate len jeho obsah, keďže ste ho nikdy naozaj do ruky nechytili. Camusovi som sa vyhýbala pridlho, no keďže sa blížia štátnice a tiež je Cudzinec knihou, ktorá je pre mnohých veľdielom, konečne som sa k nej dostala. A v niekoľkých oblastiach naozaj prekvapila. Cudzinec nie je, ako by sa mnohí domnievali, existenciálnym dielom. Najčastejšie totiž tohto autora hádžu do vreca so Sartrom, čomu obaja podľa ich slov veľmi nerozumeli, keďže ich práce sú veľmi odlišné. A to je pravda.
"Rád by som bol povedal, že som ako všetci ostatní, navlas ako všetci ostatní."Myslím, že pri tejto knihe nie je potrebné zachádzať príliš hlboko do deja. V Mersaultovom živote sa odohrajú dve život-meniace udalosti – zomrie mu matka a zabije muža. Zaujímavou je však myšlienka, že hlavný hrdina bol nevinným vrahom. A prečo? Bol totiž odsúdený za niečo úplne iné, než samotnú streľbu.
"Z čoho je vlastne obvinený? Z toho, že pochoval svoju matku, alebo z toho, že zabil človeka?"Pre mňa boli najzaujímavejšou časťou otázky, ktoré sa z tejto krátkej knihy vynárajú: čo to znamená byť človekom, či byť ľudským? Ako sme nútení napĺňať očakávania spoločnosti, čo sa týka emócií, reakcií a rozhodnutí? Ako reagujeme pod tlakom, ktorý nás núti prispôsobiť sa, aj keď to ide proti našej bytosti? Celý príbeh sa potom rozvíja v okolí týchto otázok. Mersault totiž popiera všetko, čomu ľudia okolo veria, že je správne a dobré. Je to však nevyhnutné? Ako vieme, čo je len zvyk spoločnosti a čo naozaj niečo hodné nasledovania? Hrdina je neustále menovaný neľudským, keďže neprejavil očakávanú reakciu, či už to bolo v prípade úmrtia jeho matky, ale aj činu, ktorý spáchal.
"Ale veď každý vie, že život nestojí za to, aby ho človek žil."Marsault sa vo svojich posledných dňoch vyrovnáva so smrteľnosťou a s pointou celého jeho života. Ponúka myšlienku, ktorá celkom definuje to, čo prežíva: nie je jedno, či zomrie zajtra, alebo o dvadsať rokov, ak jeho život bude rovnako bezdôvodný, ako bol doteraz? A to vedie mňa ako čitateľa k otázke: aký je môj život dnes?
Moje hodnotenie...
...aj napriek tomu, že rozumiem mnohým 5* hodnoteniam, ktoré táto kniha dostáva, u mňa neprenikla až tak hlboko. 3,5/5* sa možno nezdá ako veľa, avšak Camusov štýl písania mi v tomto diele nesadol tak, ako som dúfala. Avšak je pravdou, že opísal cudzinca v spoločnosti, ktorá nikdy úplne neporozumela tomu, kým naozaj bol.
Komentáre
Zverejnenie komentára