Yesim (Svetlana Žuchová)

Názov: Yesim
Autor: Svetlana Žuchová
Vydavateľstvo: L.C.A. Publishers Group
Rok vydania:  2006
Počet strán: 95
Žáner: novela 
Cena: 5 

O knihe:

Yesim je mladá Turkyňa, ktorá sa prisťahovala do Viedne so svojimi rodičmi. Nejakú dobu žili u strýka, ktorý im podľa jeho slov "pripravil cestu". No teraz je už všetko iné. Yesim pracuje ako kabaretná speváčka, kupuje si cigarety na pumpe, žije v byte s lepenkovými škatuľami a spomína na to, čo bolo, a už nie je.

Čo si o knihe myslím ja?

Po tejto knihe by som pravdepodobne nesiahla sama od seba, no ako súčasť mojej povinnej študijnej literatúry putovala do mojej tašky, mojej ruky a mojej hlavy. A čo je teda na tejto knihe také špeciálne? Po prvé, spôsob písania.
"Po všetky tie pridlhé nedeľné podvečery som na to myslela. Dni pridlhé, ako keď lyžičkou naberáte med. Ako cesto na štrúdľu. Vždy som sa na to snažila myslieť. Pripomínať si to ako modlitbu. Ako uspávanku. Že tieto chvíle nebudú na žiadnej fotografii."
Keď som to snažila vysvetliť mojej mamke, opísala som písanie asi takto: "Píše akoby v špirále!", pretože asociatívnosť je u Žuchovej tak silná, že vás bude buď fascinovať, alebo znervózňovať tak veľmi, až ju začnete neznášať. Hrdinka sa krúti, vracia, nadväzuje, spomína, opisuje (všetko a detailne) a robí to všetko vo veľmi špecifickom experimente. Autorka takmer nevyužíva súvetia. Vety sú krátke a neustále sa opakujúce. Na prvý pohľad to môže pôsobiť len ako prvok bez zmyslu. Ale čo ak je to spôsob, ktorým Yesim vypĺňa svoju samotu? Čo ak je tento neustály monológ spôsob, ktorým si udržiava príčetnosť? Čo ak sa len chce presvedčiť o tom, že jej život má systém?
"Tak sa teraz o mňa starajú. Keď som umelkyňa. Speváčka tureckého pôvodu. Komediantka, ako to povedala Serkanova žena. Učiteľova dcéra a cirkusantka. Pobehlica s vysokoškolským diplomom. Lebo najprv sa im to všetko páčilo. V tých telocvičniach. Keď sme boli všetci slávnostne vyobliekaní. Keď všetci ostatní rodičia prišli v teniskách a Serkan so ženou v šatách s čipkami. Slávnostní ako v kroji. Dedinsky vyobliekaní v šatách od Číňanov. Keď tam sedeli ako svište v diere a dívali sa, ako spievam sólo. Ako som vystúpila s prvého radu niekoľko krokov dopredu. Aby ma bolo dobre vidieť. Ako svetlo majáka na nočnom pobreží. Tak som svietila. Ako fosforeskujúce hviezdičky, čo sa lepia na steny detských izieb, keď sa deti boja tmy."
Yesim prichádza do novej krajiny z existenciálnych dôvodov. Je cudzia v cudzom (narozdiel od mnohých diel slovenskej literatúry, ktoré najbežnejšie opisujú Slováka /domáceho/ v zahraničí /cudzom/) a ukazuje sa to vo všetkom, čo robí. V jej neschopnosti usadiť sa, v túžbe neustále sa presúvať, nezastať. Jej vzťahy neexistujú. Pre Maxa je len vzťahom, ktorý v skutočnosti vzťahom nie je. Je len akousi poslednou možnosťou v moteli na kraji mesta.
"Ako v ten prvý večer v kúpeľnom mestečku. Keď Max povedal, že môžem prísť. A keď sa vo mne spenila radosť. Ako keď začne kvasiť víno. Ako pena v rannom mori. A keď som to musela niekomu povedať. Lebo všetko robíme preto, aby sme o tom rozprávali. Rozprávania sa reťazia ako prázdninové dni. Sypú sa ako kávové zrná. A len vtedy som spokojná, keď všetko komusi vyrozprávam. Len vtedy sa vo mne zaplní medzera. S cvaknutím vyplním prázdno. Ako potrubie, ktoré sa naplní vodou."
Táto novela v skutočnosti nič ne(vy)rieši. Je len zachytením života, ktorý by mohli žiť viacerí a zároveň málokto. Opisuje život ženy, ktorá chodí v kruhoch, ktorá potrebuje systém a zvyky, no len na úrovni úplných základov (ako objaviť práve jeden kontakt so svetom, aby som mala pocit, že komunikujem). Ukazuje vzťahy rodinné, vzťahy manželské aj vzťahy partnerské, no nikdy nepodáva svoj skutočný názor. Je to experiment. Predovšetkým na úrovni formy, ktorý potom oslabuje obsah. Autorka sama objavila, že sa takto písať nedá dlho (dokonca trochu poľavuje aj v tejto konkrétnej novele) a preto v ďalších knihách volí iný postup. No stále (aj po 11 rokoch) predstavuje Yesim niečo, čo nebolo dovtedy v slovenskej literatúre napísané podobne.

Moje hodnotenie...

...Yesim by som udelila 2,5/5*. Je ťažké hodnotiť obsahovú časť, keďže aj po 2 hodinovej diskusii na seminári sme prišli na to, že tam toho až tak veľa neobjavíme. Nemôžem však odoprieť to, aká je táto kniha špecifická a jedinečná v spôsobe písania a predstavuje niečo, čo som dosiaľ nevidela. A preto si zasluhuje pozornosť a skúsenosť nejedného čitateľa.

Komentáre