80-967760-4-5 (Michal Habaj)
Autor: Michal Habaj
Vydavateľstvo: Drewo a srd
Rok vydania: 1997
Počet strán: 62
Žáner: zbierka básní
Cena: 3 €
O knihe:
V debutovej zbierke 80-967760-4-5, nazvanej podľa ISBN kódu knihy, autor synkreticky prepája kompozíciu básnickej zbierky a televízie. Navonok jednorazový, hravý experiment v zrážke dvoch nekompatibilných médií načrtáva groteskný nepomer medzi vznešeným (poézia) a úžitkovo-popularizujúcim (televízia), naznačuje možnosti, očakávania i limity oboch médií, a zároveň ponúka autorovi priestor na položenie otázok o funkčnosti poézie v období „digimodernizmu“. (zdroj)
Čo si o knihe myslím ja?
Pri tejto zbierke básní som sa musela tak trochu vzdať vlastného vkusu a možno trochu aj samej seba, odosobniť sa a vidieť za to, čo by som povedala na prvý pohľad, či čítanie. Básne som po prvýkrát čítala asi minulý rok (ale to len tak zbežne) a tento mesiac som sa k nim dostala znovu. A videla ich možno trochu odlišne.
Na hodine literatúry sme mali pomerne zanietenú diskusiu o tom, či je táto zbierka "dobrá". A popravde, neviem, či mám odpoveď. Dobrá z hľadiska môjho vkusu, literárnej vedy či bežného čitateľa? Je niekoľko vecí, ktoré však povedať môžem. Michal Habaj je rebel. Vybočuje z radov poézie, ktorá bola vecou elity a teraz sa stáva produktom bežnej spotreby (čo vidieť už pri názve zbierky). Pracuje s formou, robí z nej hru a možno tak trochu (a možno trochu viac) zosmiešňuje to, ako vnímame umenie a básne ako také.
Vzniká u neho pojem kata-strofy a venuje sa umeniu ready made (v ktorom sa vec bežnej spotreby v novom prostredí mení; mení sa jeho hodnota). Šokuje, no zároveň je melancholický a nostalgický; nadväzuje na iných a zároveň prináša niečo nové. Je patetický a zároveň ironizuje. Michal Habaj berie masovú kultúru a vnáša ju tam, kde sa možno dostať nikdy nemala, a to do vysokého umenia, poézie. A tak sa báseň môže zopakovať (repríza), môže byť opisom postupu tvorenia poézie, môže byť prerušená reklamou či byť súťažou.
A tak je táto zbierka niečím, čím budete ako čitateľ (možno až) opovrhovať, alebo sa pokúsite oceniť to, čím je špecifická. Mňa totiž miestami fascinuje. Ako môže jedna kniha priniesť toľko protichodných emócií? A hoci by ma môj osobný vkus pravdepodobne odradil od ďalšieho čítania po niekoľkých stranách, moja zvedavosť a istá "profesionalita" ma prinútili pokračovať. A tak som objavila ďalšiu stránku slovenskej literatúry, ktorá je nelogicky logická (pretože dáva zmysel, prečo bola vytvorená a akým spôsobom, no zároveň zmysel nedáva, asi tak, ako táto veta).
Čo si o knihe myslím ja?
Pri tejto zbierke básní som sa musela tak trochu vzdať vlastného vkusu a možno trochu aj samej seba, odosobniť sa a vidieť za to, čo by som povedala na prvý pohľad, či čítanie. Básne som po prvýkrát čítala asi minulý rok (ale to len tak zbežne) a tento mesiac som sa k nim dostala znovu. A videla ich možno trochu odlišne.
Na hodine literatúry sme mali pomerne zanietenú diskusiu o tom, či je táto zbierka "dobrá". A popravde, neviem, či mám odpoveď. Dobrá z hľadiska môjho vkusu, literárnej vedy či bežného čitateľa? Je niekoľko vecí, ktoré však povedať môžem. Michal Habaj je rebel. Vybočuje z radov poézie, ktorá bola vecou elity a teraz sa stáva produktom bežnej spotreby (čo vidieť už pri názve zbierky). Pracuje s formou, robí z nej hru a možno tak trochu (a možno trochu viac) zosmiešňuje to, ako vnímame umenie a básne ako také.
Vzniká u neho pojem kata-strofy a venuje sa umeniu ready made (v ktorom sa vec bežnej spotreby v novom prostredí mení; mení sa jeho hodnota). Šokuje, no zároveň je melancholický a nostalgický; nadväzuje na iných a zároveň prináša niečo nové. Je patetický a zároveň ironizuje. Michal Habaj berie masovú kultúru a vnáša ju tam, kde sa možno dostať nikdy nemala, a to do vysokého umenia, poézie. A tak sa báseň môže zopakovať (repríza), môže byť opisom postupu tvorenia poézie, môže byť prerušená reklamou či byť súťažou.
A tak je táto zbierka niečím, čím budete ako čitateľ (možno až) opovrhovať, alebo sa pokúsite oceniť to, čím je špecifická. Mňa totiž miestami fascinuje. Ako môže jedna kniha priniesť toľko protichodných emócií? A hoci by ma môj osobný vkus pravdepodobne odradil od ďalšieho čítania po niekoľkých stranách, moja zvedavosť a istá "profesionalita" ma prinútili pokračovať. A tak som objavila ďalšiu stránku slovenskej literatúry, ktorá je nelogicky logická (pretože dáva zmysel, prečo bola vytvorená a akým spôsobom, no zároveň zmysel nedáva, asi tak, ako táto veta).
"...iný čas je čas priamo úmerný rýchlosti číta-
nia a tá je priamo závislá na čitateľovi, na miere jeho
sčítanosti, kvalite zraku, stupni koncentrácie, osobnej
zaangažovanosti... nezanedbateľné sú i okolnosti, kto-
ré proces čítania sprevádzajú:prítomnosť rušivých ele-
mentov, sveteľné podmienky, vplyv počasia (na meteoro-
senzitívnych ľudí), odpor, hustota vzduchu... všeobecne
sa čas čítania tohto textu pohybuje v rozpätí 25 až 45 se-
kúnd. tu však treba pripomenúť, že prerušované čítanie
zväčšuje rozkoš, o čom čitatelia dobre vedia a čo a plne
využívajú, najmä počas dlhých čitateľských večerov..."
(z básne Priestor a čas v texte Priestor a čas v texte)
Moje hodnotenie...
...bolo 3/5*. A odporúčanie tým, ktorí nie sú zaťažení len na krásnu poéziu a chcú objaviť niečo, čo je netradičné, a možno nie práve život meniace, ale rozhodne meniace pohľad na to, ako písať
Komentáre
Zverejnenie komentára