The Subtle Art of Not Giving a F*ck (Mark Manson)

Názov: The Subtle Art of Not Giving a F*ck
Podtitul: A Counterintuitive Approach To Living a Good Life
Autor: Mark Manson
Vydavateľstvo: HarperOne

Rok vydania:  2016

Počet strán: 224
Žáner: motivačná kniha 

Cena: 15 € 

O knihe:

Desaťročia nám bolo hovorené, že pozitívne myslenie je kľúčom k šťastnému životu. Mark Manson však sa však nevyhýba pravde a ani ju neskrýva. Hovorí o živote tak, akým naozaj je, a to so všetkou tvrdou pravdou, ktorej sa tak veľmi snažíme vyhnúť. Jeho kniha je venovaná dnešnej (nielen americkej) rozmaznanej generácii, ktorá sa oceňuje zlatou medailou len za to, že sa ukáže tam, kde má byť. Manson upozorňuje na to, aké dôležité je prijať a akceptovať svoje strachy, chyby, pochybnosti a v momente, keď pred nimi prestaneme utekať a vyhýbať sa bolestivej pravde, môžeme nachádzať odvahu, vytrvalosť, úprimnosť, zodpovednosť, zvedavosť, ktoré hľadáme.

Čo si o knihe myslím ja?

Don’t just sit there. Do something. The answers will follow. Don’t just sit there. Do something. The answers will follow.

Keď som po prvýkrát videla túto knihu, pomyslela som si: ok, možno by bolo fajn skúsiť knihu, ktorá nemusí byť prvo-plánovo niečím, po čom by som siahla, alebo čo by mi odporučili moji priatelia. Ale keď som ju dostala na narodeniny, prišiel čas sa do nej naozaj začítať. A, možno prekvapivo, priniesla hneď niekoľko zaujímavých myšlienok.

"The deeper the pain, the more helpless we feel against our problems, and the more entitlement we adopt to compensate for those problems. This entitlement plays out in one of two ways: 1. I´m awesome and the rest of you all suck, so I deserve special treatment; 2. I suck and the rest of you are all awesome, so I deserve special treatment. Opposite mindset on the outside, but the same selfish creamy core in the middle." (s. 55)

Celá pointa Mansonovej filozofie vychádza z modernej reprezentácie toho, ako by náš život mal vyzerať (minimálne podľa filmov, kníh a televízie): byť šťastnejší, byť lepší než ostatní, byť bohatší, múdrejší, rýchlejší, krajší, populárnejší, produktívnejší, obdivovanejší...myslím, že si rozumieme. Aj napriek (na prvý pohľad) pozitívnemu zmýšľaniu sa ľudia dostávajú do presne opačného stavu – začínajú si uvedomovať, čo všetko nemajú, čo (pravdepodobne) nikdy mať nebudú a dostanú sa do začarovaného kruhu pochybovania o sebe, o iných a o celom ich živote.

"You will have a growing appreciation for life´s basic experiences: the pleasure of simple friendship, creating something, helping a person in need, reading a good book, laughing with someone you care about. Sounds boring, doesn´t it? That´s because these things are ordinary. But maybe they´re ordinary for a reason: because they are what actually matters." (s. 62)

Mark Manson sa pokúša poukázať na veci, ktoré sú možno navonok nepríjemne znejúce, no v konečnom dôsledku pravdivé: nie si špeciálny, si zodpovedný za svoje činy aj emócie, v živote budeš zlyhávať a jedného dňa zomrieš. Ale práve cez uvedomenie si týchto vecí to môže človeka dotlačiť k venovaniu času tomu, na čom naozaj záleží, či už ide o vzťahy k iným aj sebe, k hodnotám, za ktoré sa oplatí bojovať či tomu, ako vybudovať zdravé hranice v každodennom živote.

"Men stereotypically lie in this situation to make their girlfriends/wives happy. But I don´t. Why? Because honesty in my relationship is more important to me than feeling good all the time. The last person I should ever have to censor myself with is the woman I love." (s. 182)

Miestami som sa obávala toho, či sa Manson rozhodne ísť proti viere ako takej, či veciam, o ktorých som presvedčená. A hoci zopárkrát náboženstvo spomenul, myslím si, že to bolo v súvislostiach, ktoré sú pravdivé a teda som sa s nimi mohla stotožniť tiež. Jednou z vecí, ktoré by však mohli niektorým ľuďom vadiť, a to je zjavné aj z názvu knihy, je množstvo nadávok (hoci tu je to tiež ako súčasť frázy, ktorá sa v knihe opakuje), ktoré sa ale počtom strán znižuje. Práve Mansonov humor bol však to, čo ma niekoľkokrát veľmi pobavilo a odľahčilo vážnosť situácie, ktorú opisoval.

"Confronting the reality of our own mortality is important because it obliterates all the crappy, fragile, superficial values in life. While most people whittle their days chasing another buck, or a little bit more fame and attention, or a little bit more assurance that they´re right or loved, death confronts all of us with a far more painful and important question: What is your legacy?" (s. 205)

Aj napriek tomu, že nebudem praktizovať každú jednu vec, o ktorej autor písal, môžem povedať, že bolo osviežujúce počuť niekoho povedať veci, o ktorých "sa nehovorí". Niektoré myšlienky ma podnietili k seba-skúmaniu a prehodnocovaniu vecí, ktoré som možno dlho brala za samozrejmosť. A niektoré z jeho podnetov sú veci, ktoré by si naozaj niektorí uvedomiť mohli. Ak by ste chceli konkrétne príklady, pokojne sa ma to opýtajte osobne (či cez správu). Rada podiskutujem.

"You too are going to die, and that´s because you too were fortunate enough to have lived. You may not feel this. But go stand on a cliff sometime, and maybe you will." (s. 208)

Moje hodnotenie...

...v mojom momentálnom premýšľaní by táto kniha mala 4/5*. A hoci to možno jedného dňa  (či po opätovnom prečítaní) prehodnotím, zatiaľ tak. (a kniha je už dostupná aj v českom jazyku)

"There is a simple realization from which all personal improvement and growth emerges. This is the realization that we, individually, are responsible for everything in our lives, no matter the external circumstances. We don’t always control what happens to us. But we always control how we interpret what happens to us, as well as how we respond. Whether we consciously recognize it or not, we are always responsible for our experiences. It’s impossible not to be. Choosing to not consciously interpret events in our lives is still an interpretation of the events of our lives. Choosing to not respond to the events in our lives is still an interpretation of the events of our lives." (s. 94)