Frankieho otázky před spaním (Kate De Goldi)
Autor: Kate De Goldi
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2015 (orig. vydanie – 2008)
Počet strán: 240
Žáner: román
Cena: 5 €
O knihe:
Dvanásťročný Frankie je síce najmladší z troch detí Pearsonovcov, ale aj napriek tomu má v rodine najväčšiu zodpovednosť. Je totiž presvedčený, že sa o ňu nikto iný nedokáže postarať lepšie než on. A tak napríklad dbá o to, aby bol v dome dostatok zásob, keby prišla živelná katastrofa alebo vtáčia chrípka. Ale keď 14. februára o 8:36 pristúpi do školského autobusu nová spolužiačka Sydney, všetko sa razom zmení. Nosí čudné oblečenie, má dredy a meno dostala podľa mesta, kde sa narodila a Frankieho fascinuje. Čo majú tí dvaja spoločné? Okrem toho, že majú obaja rad vtáky, trpia obaja tým, že ich rodiny nie sú tak úplne normálne.
Čo sa mi na knihe páčilo?
Začnime od povrchu. A to doslova. Obálka tejto knihy je to, čo ma ako prvé zaujalo a čo ako prvé vytvorilo otázky – čo má znamenať vtáčik na obrázku? A kombinácia farieb, ktorá pôsobí ako magický večer (čo úplne dopĺňa názov a pointu knihy), je tiež niečo, za čo treba zatlieskať grafikom. Takže to ako prvé.
Čo sa mi na knihe nepáčilo?
Keďže príbeh je rozložený na niekoľko utorkov v rozmedzí 4 mesiacov, počas ktorých Frankie spoznáva Sydney, stáva sa tak trochu útržkovitým rozprávaním, ktorého medzery si niekedy čitateľ musí doplniť sám, no niekedy nevie, čo do nich patrí. Nie je to veľkým negatívom, avšak dej niekedy skočí o pomerne veľký kus a chvíľu môže trvať, kým sa čitateľ prispôsobí.
Moje hodnotenie...
...v konečnom dôsledku pre mňa bola táto kniha 3,5/5*, a odporúčam ju starším deťom a mladším dospelým (ale isto na nej nie je vekový limit), ktorým môže byť aj takýmto spôsobom predstavený život s mentálnou poruchou. Každý vo Frankieho rodine sa s ňou nejako vyrovnal a teraz je čas, aby to urobil tiež. A s ním aj čitateľ.
O knihe:
Dvanásťročný Frankie je síce najmladší z troch detí Pearsonovcov, ale aj napriek tomu má v rodine najväčšiu zodpovednosť. Je totiž presvedčený, že sa o ňu nikto iný nedokáže postarať lepšie než on. A tak napríklad dbá o to, aby bol v dome dostatok zásob, keby prišla živelná katastrofa alebo vtáčia chrípka. Ale keď 14. februára o 8:36 pristúpi do školského autobusu nová spolužiačka Sydney, všetko sa razom zmení. Nosí čudné oblečenie, má dredy a meno dostala podľa mesta, kde sa narodila a Frankieho fascinuje. Čo majú tí dvaja spoločné? Okrem toho, že majú obaja rad vtáky, trpia obaja tým, že ich rodiny nie sú tak úplne normálne.
Čo sa mi na knihe páčilo?
Začnime od povrchu. A to doslova. Obálka tejto knihy je to, čo ma ako prvé zaujalo a čo ako prvé vytvorilo otázky – čo má znamenať vtáčik na obrázku? A kombinácia farieb, ktorá pôsobí ako magický večer (čo úplne dopĺňa názov a pointu knihy), je tiež niečo, za čo treba zatlieskať grafikom. Takže to ako prvé.
"Pak prošli uličkou ke svému obvyklému místu v levém rohu dlouhého sedadla vzadu. Sedávali tam už léta a nikdo jejich právo na soukromí nikdy nezpochybnil kromě Bronwyn Baxterové, která si loni vzala do hlavy, že se uvelebí v pravém. Udolali ji však a vyhnali ji až dopredu tím, že monotónním hlasem bez přestání ševelili čilunsky. Čilunština byl zložitý šifrovaný jazyk, jímž mluvili jen dva lidi na světě. Frankie ho vynalezl jedného nudného léta a Gigse ho naučil. Sestával ze zkomolených slov s převrácenými slabikami, zpotvořených latinských výrazů a několika slov z ruštiny." (s. 15)Ale potom prišiel na rad Frankie. Malý, dvanásťročný chlapček, ktorý možno pôsobí ako úplne bežný tínedžer, až na to, že ním nie je. Čitateľ má v priebehu takmer 250 strán možnosť spoznať to, ako Frankie premýšľa, ako sa správa a hlavne, ako veľmi má rád – svojich priateľov, svoju rodinu a predovšetkým, jeho matku. Sydney a Gigs, jeho najlepší priatelia, pomáhajú odhaľovať malé tajomstvá, ktoré si ich rodina tak dlho strážila. Sydney sa nebojí pýtať nepohodlné otázky a dostáva Frankieho von z jeho malého sveta.
"Večer o ní mamince poví, ale už dopředu věděl, jak bude rozhovor probíhat: Frankie, já si myslím, že je to z horka nebo tě něco kouslo. Určitě nejde o nic vážného... Později si bude v posteli její slova usilovně opakovat, ale přitom se mu bude neodbytně vtírat myšlenka, co všechno by ta vyrážka mohla znamenat: svrab, škrkavky, blechy, zápal mozkových blan, horečku denge, malárii, rakovinu, ebolu.... výčet neměl konce." (s. 19)Dve veci, ktoré táto autorka dokázala napísať vynikajúco: 1. postavy. Frankieno rodina (rodičia, súrodenci, tety), známi (od vodiča autobusu po rodičov jeho priateľov) a samotní hlavní hrdinovia sa odkrývajú postupne a tak získajú nielen čitateľovu pozornosť, no aj jeho súcit a záujem o ich životy. A tak si možno po chvíli poviete, že aj napriek tomu, ako veľmi chcete vedieť, ako ich príbehy "skončia", zároveň nechcete prísť o isté kúzlo nevedomia, ktoré príbeh prináša.
"Uterý čtrnáctého února začalo příšerně a všechno nasvědčovalo tomu, že skončí ještě hůř, ale jak se později ukázalo, ve Frankieho životě znamenalo zásadní zlom, protože v 8.36 ráno se v Cassinově autobusu objevila Sydney a od té doby se všechno změnilo." (s. 23)Druhou, no asi najdôležitejšou a najťažšou vecou, je stvárnenie mentálnych porúch, či chorôb. Frankie trpí stavmi úzkosti, v ktorých sa dokáže trápiť úplnými maličkosťami a nemožnými scenármi, ktoré ho v noci privádzajú k mame. Tá ho vždy dokáže na chvíľu upokojiť, no cez deň je práve jeho najväčším zdrojom obáv. Bez veľkých spojlerov môžem povedať, že Frankieho mama už roky nevyšla z domu. Dobre sa cíti len v bezpečí ich domova a tak sa všetka jej zodpovednosť za chod domácnosti prenáša na ostatných. Práve toto spracovanie veľmi ťažkej témy, je to, čo dodáva tejto knihe dôležitosť a ukazuje aj na autorkinu schopnosť zobrať veci ťažké a urobiť z nich stred záujmu s jemnosťou.
Čo sa mi na knihe nepáčilo?
Keďže príbeh je rozložený na niekoľko utorkov v rozmedzí 4 mesiacov, počas ktorých Frankie spoznáva Sydney, stáva sa tak trochu útržkovitým rozprávaním, ktorého medzery si niekedy čitateľ musí doplniť sám, no niekedy nevie, čo do nich patrí. Nie je to veľkým negatívom, avšak dej niekedy skočí o pomerne veľký kus a chvíľu môže trvať, kým sa čitateľ prispôsobí.
"Ani jednou spolu neprobírali skutečnost, že s jejich maminkou zřejmě není něco v pořádku, protože pořád zůstává doma a nikdo s tím nic nenadělá. Že už devět let nebo i víc nevytáhla paty zo zahrady. Že jen zřídkakdy vyjde z bezpečí čtyř stěn. Nikdy se nepozastavil nad neuvěřitelným faktem, že devět let nebyla v autě, autobusu, krámě, kině ani letadle, že za celou tu dlouhou dobu nešla na pláž, do knihovny, na výstavu, k tetičkám, doktorovi, zubaři, do kavárny ani na kebab. Jak to, že o tom nikdy nemluvili? Frankie tomu nemohl uvěřit." (s. 109)Druhým malým negatívom pre mňa bola nedokončenosť príbehov. Aj napriek pomerne ukončenému "happy endu" som chcela "niečo viac". Dozvedieť sa viac o chorobe Frankieho matky. O živote jeho brata a sestry. O skutočnej práci Sydneyinej matky. O tetách. A hoci viem, že by som chcela priveľa, knihu som zavrela s pocitom, že mi niečo maličké chýbalo. No napriek tomu ponúkla táto kniha viac, než som najprv očakávala.
Moje hodnotenie...
...v konečnom dôsledku pre mňa bola táto kniha 3,5/5*, a odporúčam ju starším deťom a mladším dospelým (ale isto na nej nie je vekový limit), ktorým môže byť aj takýmto spôsobom predstavený život s mentálnou poruchou. Každý vo Frankieho rodine sa s ňou nejako vyrovnal a teraz je čas, aby to urobil tiež. A s ním aj čitateľ.
Komentáre
Zverejnenie komentára