Písať či nepísať – kto mi odpovie

Posledné mesiace premýšľam nad tým, čo všetko zdieľame verejne a čo si nechávame pre seba. Naše sociálne siete (od facebooku, cez instagram, až po tumblr a iné platformy) sú plné myšlienok, spomienok, názorov, citátov, slov, ktoré by sme chceli posunúť do sveta. Niekedy sa na nich pozerám spätne a premýšľam nad tým, kým som bola. Každý deň chcem zachytiť to, čo mi do života vstúpilo a čo zase odišlo. A niekedy sa mi to darí. Inokedy nie.

Dlhé roky si chcem začať viesť denník. Pravdepodobne už nie denník typu: milý denníček, dnes som..., ale miesto, kde si budem môcť zapísať veci dôležité aj nedôležité, revolučné aj obyčajné, krásne aj škaredé. Myšlienky, zážitky, rozhodnutia. A každý deň stojím pred jednou otázkou: písať či nepísať? 

Oplatí sa pridávať slová svetu, ktorý je už teraz preplnený? Oplatí sa písať veci, ktoré o niekoľko dní, týždňov, mesiacov budú úplne iné? Oplatí sa tráviť čas spájaním písmen do slov a myšlienok? Oplatí sa byť spisovateľom? Možno nie takým, ktorý má myšlienky na polici v obchode, ale takým, ktorý ich má na polici doma.

Sú dni, keď chcem písať veľa, aj také, keď nechcem písať nič (viď menej príspevkov, ktoré aj sem pribudli za posledné týždne). No raz treba začať. Pre seba. Pre mňa teraz a pre mňa v budúcnosti. Aby som mohla vidieť to, akou som bola a to, kým budem. Aby som mohla vidieť to, ako som premýšľala, čo pre mňa bolo dôležité a to, či som aspoň trochu vyrástla. A preto moja odpoveď práve teraz znie: písať. A tak začínam.