Kvety zla (Charles Baudelaire)
Názov: Kvety zla (orig. vydanie – Les Fleurs du Mal)
Autor: Charles Baudelaire
Vydavateľstvo: Československý spisovateľ
Rok vydania: 2013 (orig. vydanie – 1857)
Počet strán: 188
Žáner: kniha básní
O knihe:
Kvety zla je básnická zbierka francúzskeho predstaviteľa moderny Charlesa Baudelaira. V roku 1855 vyšlo v časopise Revue des Deux-Mondes osemnásť básní pod názvom Les Fleurs du Mal a rozšírené vydanie vyšlo o dva roky neskôr. Zbierka nebola prijatá, bola označovaná za urážajúcu verejné mravy a autorovi bola udelená pokuta. Ďalšie vydanie (1861) obsahovalo 32 nových skladieb a niekoľko "odsúdených" básní v ňom chýbalo.
Čo si o knihe myslím ja?
Je nepopierateľné, že Baudelaire silno pôsobí na psychiku čitateľa. Venuje sa témam zla, jeho odrazu v duši človeka, nepochopeniu, odmietaniu. Prekračuje zaužívané hranice "slušnosti" a cudnosti, opisuje priamo a naturalisticky. Víta smrť, bolesť aj škaredosť a všetka hrôza, ktorá ho obklopuje sa stáva predmetom jeho tvorby. Vyhýba sa všednosti, obyčajnosti a ideálnej kráse. Senzualizmus, radikálnosť či túžba po vyrušení zo stereotypu - toto všetko by sme mohli pripísať tejto zbierke.
Páčila sa mi? Pravdepodobne by som odpovedala: nie. Prečo? Keď som snažila opísať moje dojmy z čítania a premýšľania nad touto poéziou, išlo to asi takto: Mala som pocit, ako by sa na mňa valila vlna temna a dusila ma. Pri niektorých básňach som sa cítila utláčaná, inokedy pridusená, niekedy iba veľmi nekomfortne. Boli to zamýšľané pocity? Bol toto pôvodný zámer? Istotne to bolo odlišné od všetkej typickej lyriky, ktorú zvyčajne čítam. Bolo to niečo iné, niečo, čo vás zastaví (i keď pre mňa hlavne v negatívnom zmysle). Odporúčala by som ju ľuďom v mojom okolí? Ak by chceli nahliadnuť do práce, ktorá často delí čitateľov medzi tých, ktorí ju milujú a tých, ktorí ňou opovrhujú, toto patrí medzi top favoritov.
Ak ste zvyknutí na poéziu, ktorá je "krásna", Kvety zla vás presvedčia o tom, že aj opak krásy môže byť centrom zbierky. Nájdete v nej pekné obrazy, ktoré sú však väčšinou narušené. Hrôzou, smrťou, alkoholom, bolesťou, zradou. Aj po niekoľkých mesiacoch si nie som istá mojím celkovým dojmom. Nepokúšam sa jej udeliť hodnotenie na klasickej stupnici, pretože hoci rozhodne nepatrí medzi mnou preferované knihy, niečo mnou pri jej čítaní pohlo. A možno tak splnila svoj pôvodný zámer.
"...tam chvílemi se zatřpytí a zhasne
tvář podivuhodného přízraku;
a podle gesta, ktoré je tak krásné,
když vypluje jak měsíc ze mraků,
ji poznám dřív než podle její tváře;
Ji, ponurou, a přece plnou záře."
(z básne Tma)
Komentáre
Zverejnenie komentára