Čudákova dcéra (Kate Mossová)

Názov: Čudákova dcéra (orig. vydanie – The Taxidermist´s Daughter)
Autor: Kate Mossová
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania:  2015 (orig. vydanie – 2014)
Počet strán: 376
Žáner: mysteriózny thriller
Cena: 16 €

O knihe:


Constantia Giffordová žije s otcom v rozpadávajúcom sa dome Blackthorn House. Vypchaté zvieratá vyšli z módy, zmenili sa na nechcené haraburdy a z Gifforda sa stal zatrpknutý opilec. Constantia by mu rada pomohla, no nevie ako. Na polovicu svojho života si nepamätá, pretože ako dvanásťročná si pri páde vážne zranila hlavu. Otec s ňou o nehode odmieta hovoriť a Connie cíti, že ho trápi hanba a vina.

Ľudia čakajú, zvon zazvoní a všetky oči sa uprú na kostol. Nikto nevidí ruky v rukaviciach, ktoré držia vražednú zbraň. V tento magický večer jedna žena umrie. Connie si láme hlavu, kto je vrah a prečo sa vražda stala kľúčom k jej pamäti. Odrazu sa jej totiž vracajú znepokojivé spomienky. Pozná tú záhadnú postavu, čo sa túla po močariskách. Kto jej na rohožke zanechal nepodpísaný odkaz? A aké je tajomstvo domu Blackthorn House, ukryté medzi bizarnými i desivými dielami starého Gifforda?


Čo si o knihe myslím ja?

Čudákova dcéra bol veru čudný román. Istým spôsobom mi pripomínal Tajomstvo domu na Foster Hille. Má hlavnú hrdinku, prápodivnú zápletku a niečo strašidelné. Tu to však autorka vzala do nových výšin. Ale ako vždy, poďme na to od začiatku. Hlavnou postavou je mladá žena Connie, ktorá žije len so svojím otcom. To by ani tak nebolo zvláštne, no autorka používa dve veľké zápletky: po prvé, jej otec bol kedysi preparátorom (alebo inak – vypchával zvieratá), no po spadnutí do závislosti od alkoholu túto profesiu preberá jeho dcéra a po druhé, do istého veku si nič nepamätá. Práve táto časť sa stane kľúčovou.

"Trest musí zodpovedať zločinu. Krv volá po krvi. Napísala som to."

Tak ako vždy, aj tu nájdeme romantickú zápletku. Tá je pomerne dobre vystavaná, uveriteľná a dokonca dej príjemne odľahčuje. Pretože to ozaj potrebuje. Autorka urobila zopár diskutabilných rozhodnutí. Jedno z hlavných je množstvo postáv, ktoré si volí. Hoci sa v deji objaví len okolo 10 postáv, väčšinu času som si nevedela zapamätať, kto je kto. Ide najmä o piatich mužov, ktorí stoja v centre príbehu. Možno to nie je ani podstatné, no ak chcete viac rozumieť, asi si treba vytvoriť menší ťahák.

"Teraz kráčam po tejto ceste a už nemám na výber, musím ňou prejsť až do konca. Tento príbeh sa začína a aj sa raz skončí na cintoríne, kde v chladnej zemi prebývajú kosti, pavúky a červy. Každému dám možnosť urobiť to, čo je správne. Šancu na nápravu. Neverím, že ma vypočujú."

Jedným z najzaujímavejších motívov či dejových zauzlení, má byť prípad mŕtvej ženy, ktorú našli v potoku vedľa domu hlavnej hrdinky a postupné zmiznutia (už spomenutých) mužov. Čo by bolo veľmi fajn a autorka sa veľmi dobre vyhrala s istým prvkom neistoty. Kto bude ďalší a na čo ďalšie z minulosti si hlavná hrdinka spomenie (a pomôže tak k riešeniu prípadu). Avšak teraz prichádza časť, pre ktorú neviem, či by som práve túto knihu odporúčala.

"Už to dlho nepotrvá. Čoskoro nastane koniec."

Násilie. Ktoré autorka znenazdajky vhadzovala pomedzi príbeh. Neboli to len náznaky. Bol to proces vraždy. Ktorý vôbec nemusí byť pre čitateľa vhodný, a neuvedomí si to, až kým nie je neskoro. Na môj vkus toho bolo priveľa, ale môže to byť aj pre prvok prekvapenia. Často to boli časti, ktoré som chcela čo najskôr preskočiť a posunúť sa niekam, kde nebude toľko zla. Čo však treba uznať je to, ako dokázala vykresliť postavu človeka, ktorý je psychicky narušený, no čitateľ postupne dostáva aj dôvody, pre ktoré si daná postava svoje konanie ospravedlňuje.

Moje hodnotenie...

...pre mňa 2,5/5*. Okrem spomenutých plusov a mínusov by som ešte spomenula záver, ktorý neuspokojil. Vyvrcholenie bolo akosi antiklimatické. Škoda. Mohlo to byť omnoho lepšie.