Záchytka (Víťo Staviarsky)

Názov: Záchytka
Autor: Víťo Staviarsky
Vydavateľstvo: Kaligram

Rok vydania:  2009

Počet strán: 88

Žáner: zbierka poviedok 

Cena: 6 €

O knihe:

Knižku tvoria tri prózy, ktoré spája spoločné prostredie a protagonista, ošetrovateľ na záchytke. Ich východiskom boli autorove zážitky v tomto povolaní. Popri mozaikovitom rozprávaní o každodennom fungovaní záchytky v bližšie nešpecifikovanom meste na východe Slovenska a o rázovitých postavičkách, ktoré sa tu pohybujú.

Čo si o knihe myslím ja?

Od poslednej knihy od Víťa Staviarskeho, o ktorej som písala pred pár dňami, sa presúvame do pomerne odlišného prostredia, avšak stále s obdobným tragikomickým obsahom. Jedným z povolaní tohto autora bola aj práca na (už nefungujúcej) záchytke a tak začal čerpať z toho, čo zažíval. V momentoch, keď sa v knihe spája realita s fikciou (či len čistá realita?), sa čitateľ dostáva do pomerne ťažkej úlohy: byť odosobneným čitateľom, ktorý iba číta "príbehy" alebo byť zainteresovaným človekom, ktorý za príbehmi vidí aj ľudí?

"Šľúply chlap s plešinou. Sivý tenký svetrík. Žltá tvár, nesymetrické čelo. Je samá nevinnosť. Nič vraj nerobil, dušuje sa. "Že nič???" hovorí policajt: "Bodol tehotnú frajerku nožom do brucha!"

Tento text (a hlavne prvá próza) je fragmetárnym zobrazením života pracovníka na záchytke. Jednotliví pacienti sú zobrazení cez krátke vstupy (niektoré majú len niekoľko viet), ktoré predstavujú čas, ktorý tam strávili. Jednotlivé epizódy nepotrebujú prepojenie. Sú jednoducho krátkymi časťami na dlhej osi života v práci. Nenájdete tu psychologizáciu ani prehnané vnútorné pochody. Je to jednoducho text, ktorý opisuje to, čo sa deje. Vo všetkej tragikomickosti (avšak najmä tragickosti) a reálnosti.

"Šlo o zaujímavý prípad. Mladý chlapec, bez nôh, na vozíčku. Ukázalo sa, že nepatrí na psychiatriu. Na ortopédii nemali miesto, nuž ho šupli sem. No on sa medzi bláznami bál. Musel som mu nasadiť kazajku, aby si neublížil. Ako prišiel o nohy? Od detstva bol epileptikom. Na Vianoce ležal v nemocnici. Bolo mu smutno, chcel ísť domov. Nikým nepozorovaný, za bieleho dňa, vyšiel z oddelenia, prekĺzol vrátnicou, kráčal mestom v pyžame. Na železničnej stanici dostal záchvat, padol na koľajnice. Rovno pod vlak."

Tretím textom je Andyho žena, ktorá pôsobí ako najosobnejšia časť celej knihy (a v roku 2012 bola tiež sfilmovaná). Hlavná mužská postava Jablonského sa snaží ochrániť Betku od jej tyranského manžela Andyho, no jeho rytierstvo nenachádza ocenenie, ktoré očakáva.

"V skutočnosti to vyzerá ináč. Chlapík na vás skočí, šije do vás päsťami, schmatne zo stola nožnice, prebodne vám nimi stehno. Takí sú tí naši pacienti."

Ak by som hodnotila čisto podľa môjho osobného vkusu, tak prvá časť bola to, čo ma zaujalo najviac. Autor totiž niekedy dokázal na priestore niekoľkých viet povedať omnoho viac. A to je schopnosť, ktorú mnohí autori nemajú. Dokonca aj istá odosobnenosť, ktorú možno u rozprávača pozorovať, hovorila viac, než sa na prvý pohľad zdá. Nie je totiž nutné byť pri podobnej práci nezainteresovaný? Nech by bola vaša odpoveď akákoľvek, som presvedčená, že zmena typu rozprávača a jeho postoju k príbehom by túto knihu narušila a nemala by isté zvláštne čaro, ktoré má teraz. Je to naozaj záznam príbehov, o ktorých sa nikdy nedozvieme, ako skončili.

Moje hodnotenie...

...kniha ďaleko vzdialená od Kale topánky, no stále fascinujúca a jedinečná. U mňa predovšetkým kvôli prvej časti 3,75/5*. A hoci to nie je čítanie na pokojný večer, vďaka svojej jedinečnosti sa na polici snáď nestratí.