My (Jevgenij Zemjatin)

Názov: My (orig. vydanie – Мы)
Autor: Jevgenij Zemjatin
Vydavateľstvo: Obzor

Rok vydania:  1990 (orig. vydanie – 1920)

Počet strán: 168

Žáner: román 

Cena: 10 €

O knihe:

Román My – pochmúrna vízia totalitného systému založeného na obludnom etatizme, krajnom racionalizme a mechanizovanom, totálnom kolektivizme – je doslova epochálnym literárnym dielom. Ovplyvnené fantastikou H. G. Wellsa, neorealistickým videním skutočnosti a intuitívne pochmúrnou predtuchou negatívneho vývoja civilizácie vyústilo do varovnej satiry, ktorá aj po rozpade Sovietskeho zväzu a odhalení zverstiev totalitných režimov, ktoré Európu ovládali v 20. storočí, nestráca svoju aktuálnosť.
Dielo varuje pred odľudštením, mravným vákuom, umŕtvením myslenia a spoločenským úpadkom, ktorý musí zákonite viesť ku koncu modernej civilizácie. Zamiatin svojím románom výrazne ovplyvnil evolúciu žánru science-fiction a inšpiroval preslávené antiutópie Aldousa Huxleyho a Georga Orwella.

Čo si o knihe myslím ja?


Možno ste už počuli o tom, že práve táto kniha bola jednou z inšpirácií Georga Orwella pri písaní (môjho obľúbeného) románu 1984. Príbeh je zasadený 1000 rokov po revolúcii, ktorej výsledkom bol vznik Jednotného štátu, ktorý vládne svetu. Jeho obyvatelia sú známi len pod číslami. Hlavný hrdina, D-503, je inžinierom, ktorý pracuje na budovaní vesmírnej lode Integrálu, ktorej úlohou má byť rozšírenie princípov Jednotného štátu do celého vesmíru. Všetci obyvatelia sú pod vládou jedinej osobnosti a pod neustálym dohľadom strážcov. A nikto presne nevie, kto strážcom je.

"A nie je veru absurdné, že štát (mal tú odvahu nazývať sa štátom!) nechal bez akejkoľvek kontroly sexuálny život? Kto, kedy a koľko chcel... Celkom nevedecky, ako zvieratá. A ako zvieratá voslep rodili deti. No nie je smiešne poznať záhradníctvo, hydinárstvo, rybnikárstvo (máme presné údaje, že to všetko poznali) a nedospieť k poslednej priečke tohto logického rebríka, k chovu detí?"

Ľudia žijú v sklenených bytoch, aby mohli byť stále pozorovaní. Majú absolútny systém dňa, života, vzťahov aj práce. A nič nie je ponechané náhode či slobode. V tomto štáte ide o to, byť dokonalým "strojom", dodržiavať predpísané pravidlá, nevybočovať z radu (preto je napr. zakázané umenie, ktorým sa jedinci príliš odlišujú). Práve táto časť knihy (ktorá je narozdiel od 1984 ešte intenzívnejšie venovaná politike) je veľmi priamou kritikou štátu, v ktorom autor sám vyrastal a žil.

"Veľa neuveriteľných vecí som čítal a počul o časoch, keď ešte ľudia žili v slobodnom, to jest neorganizovanom, divom stave. No zo všetkého najneuveriteľnejšie mi vždy pripadalo toto: ako mohla vtedajšia – čo aj začiatočná – štátna moc pripustiť, aby ľudia žili bez niečoho podobného, ako je naša Tabuľa, bez povinných prechádzok, bez presnej regulácie prijímania potravy, aby vstávali a líhali, ako im vhupne do hlavy; niektorí historici dokonca tvrdia, že v tých časoch bývali ulice po nociach osvetlené a že po nich ľudia celú noc chodili alebo sa vozili. Tak toto je už celkom nad môj pochop."

Postavy v tomto románe strácajú vlastnú vôľu a práve cez jej nachádzanie (slobody, zvedavosti, túžby) sa D-503 dostáva do pozície, v ktorej je diagnostikovaný s ťažkou chorobou: vyvíjaním duše.  A tak sa z matematika s logickým premýšľaním a láskou k režimu stáva človek, ktorého premýšľanie sa mení, jeho spôsob písania sa vyvíja a jeho reč sa odlišuje. Nachádza emócie, vášeň (vďaka ženskej protagonistke I-330), potrebu odlíšiť sa. No to v totalitnom štáte nie je možné.

"Žeby som bol ja, ja D-503, napísal týchto dvestodvadsať strán? Žeby som ja bol niekedy cítil – alebo si predstavoval, že cítim – toto všetko? Rukopis je môj. No odteraz už žiadne blúznenie, žiadne sprosté metafory, žiadne pocity: nič len fakty."

Aj napriek všetkým veciam, ktoré som napísala, občas mi tento román robil problém. Bolo v ňom mnoho myšlienok (ako pri takomto type knihy býva), no aj mnoho zvláštnych motívov, ktoré som úplne nepochopila. Mojím obľúbeným motívom je otázka slobody: je prísľubom šťastia či jeho pravého opaku? Vecou, ktorá by mi v knihe nechýbala, bol svet na Zelenou stenou, resp. jeho obyvatelia. Začalo to zachádzať do fantasy štýlu, ktorý nebol potrebný.

"A šťastie... Je čo? Ako je to? Túžby sú mučivé, no nie? A tak je jasné, že šťastie nastáva, keď už nieto nijakých túžob, ani jedinej... Aký omyl, aký nehorázny predsudok, že sme dosiaľ pred šťastie kládli znamieko plus, pred absolútne šťastie – samozrejme mínus – božské mínus."

My je román, v ktorom skupina prevyšuje jednotlivca; v ktorom je sloboda predstavená ako súhrn pravidiel; v ktorom sa čitateľ zastaví nad tým, v akej spoločnosti žije a či je to niečo, čo dokáže oceniť a v ktorom sa naučí vážiť si možnosť byť jedinečným.

Moje hodnotenie...

...kontrastne k niektorým recenziám som dala románu "len" 3,5/5*. Neviem, či to bolo tým, že mi až príliš pripomínal 1984 (a ja viem, že bol napísaný skôr, ale moje čítanie bolo opačné), alebo mi jednoducho niektoré časti nevyhovovali. Môj osobný vkus a názor. Ak však chcete začať s utópiou/dystopiou, toto je jeden z jej zakladateľov.