Utrpenie starého kocúra (Mor-t-alitka) (Jana Juráňová)
Autor: Jana Juráňová
Vydavateľstvo: Aspekt
Rok vydania: 2000
Počet strán: 100
Žáner: novela
Cena: 5 €
O knihe:
Čo si o knihe myslím ja?
Utrpenie starého kocúra sme čítali v škole v rámci hodiny o feministickej literatúre. A prečo? Pretože stvárňuje negatívnu ženskú skúsenosť s mužom. A to s dokonca typickým motívom aj typickými postavami. Muž sa vo feministickej literatúre opisuje dvoma smermi: buď ako násilník (tyran, alkoholik, neverník, násilník) alebo ako muž "niktoš". V tejto novele objavíte oba typy hneď v niekoľkých postavách (Viliamovi, Demetrovi aj násilníkovi). Ženy sú na druhú stranu zobrazené buď ako obete (Zuzana v začiatku príbehu) alebo silné ženy (Zuzana na konci príbehu, alebo Beáta). Tieto texty často bývajú plytké a slúžia skôr ako dosiahnutie cieľa autorky, než samotného textu.
"Odkedy sa vydala, žúry stratili svoje čaro. Vlastne ešte skôr, než sa vydala. Pôvodným ich zmyslom bolo hľadanie. Nové mužské tváre, nové mužské telá. Lenže od istého času sa všetci muži začali jeden na druhého podobať a Beáta mala pocit, že nikto z nich nie je autentický. Možno preto sa všetci tak pachtia za autenticitou, integritou a ktovie čím ešte. Ani si už nepamätá, pri ktorom z nich si to všimla. Ale od istého času sa každý muž ponáša na nejakého iného z minulosti."
Začiatkom celého príbehu sa stáva zmiznutie známeho spisovateľa a čitateľ cez niekoľko perspektív spoznáva príbeh Zuzany a ďalších postáv, ktoré ju obklopujú. Zuzana je ochrnutá a nejaký čas trávi v liečebnom ústave. Jedného dňa ju znásilní muž, ktorého meno sa nikdy nedozvieme. Následne sa páchateľmi v očiach postavy stáva hneď niekoľko ľudí. Jedným páchateľom je mladá novinárka, ktorá o tomto incidente nešťastne napísala: vzhľadom na svoj zdravotný stav nič necítila. Potom sa príbeh dostal vďaka Demetrovi do čiernej kroniky a následne o nej napísal známy spisovateľ Viliam, ktorý sa často inšpiroval práve príbehmi z čiernej kroniky. A tak sa (nelogicky) stávajú z jedného páchateľa páchatelia štyria.
"V poviedke násilníka chytili. To bol spravodlivý trest. O odsúdení tam nebolo nič. Nebolo tam nič ani o tlaku v útrobách, ani o zvieravom pocite, o túžbe vyvrátiť čosi, čo ani nemala v žalúdku, o mimovoľnom úniku sĺz z očí, za ktorými nebol pocit plaču. Sliny v ústach, ako keď človeka páli záha."
Autorka sa však pri písaní novely nechala natoľko strhnúť svojím zámerom, až sa z textu stalo niečo, čo je nielen extrémistické, no v mnohých prípadoch aj chybné. Autorka pomerne často podceňuje čitateľa a opakovane explicitne poukazuje na Zuzanin hendikep, jej postavy majú prehnanú motiváciu a nemajú takmer žiadny charakter. Stávajú sa len postavičkami, ktoré Juráňová používa na to, aby mohla vinu zvaliť na muža. A je už jedno, ktorého a či si to zaslúžil. Celý text totiž stavia ako reakciu na poviedku Eskalácia citu od Pavla Vilikovského, v ktorej je znásilnené mladé dievča. Snahou autorky tu bolo dokázať, že muž by nemal písať o žene a podobnom čine, pretože to nie je možné. A práve naopak, Juráňová je tou, ktorá píše surovo a jej zámer vyvolať emóciu absentuje.
Moje hodnotenie...
...priznám sa, že moje hodnotenie prešlo prehodnotením. Po prvom čítaní som uvažovala nad 3* z dôvodu inovatívnejšej témy a spôsobu rozprávania, no po diskusii a vlastnom uvažovaní som dospela k hodnoteniu 2/5*. Táto kniha ponúka silný stereotyp žien a mužov, ktorý nie je podaný dobre. A ak máte záujem o feministickú literatúru, je niekoľko lepších kníh, o ktorých napíšem najbližšie.
Komentáre
Zverejnenie komentára