Džin (Martin M. Šimečka)

"Potom prišiel autobus, vstúpil som na schodíky, a vtedy som na to prišiel. Bol to ten najnepríjemnejší strach, preto mi tak dlho trvalo, kým som ho objavil: strach zo života, ktorý mám prežiť. Zamrzelo ma to, ale už tu raz bol a nedalo sa nič robiť. Polomŕtvy vliekol som telo domov. Mal som pred očami celú svoju budúcnosť. A zatúžil som po inom svete, po inej zemeguli." (s. 20)

Názov: Džin

Autor: Martin M. Šimečka
Vydavateľstvo: Artforum

Rok vydania: 2015

Počet strán: 248

Žáner: kniha noviel

Cena: 11 € 

O knihe:

Kniha o behaní, (ťažkom) živote a najmä o láske. Trojica autobiografických noviel zo života režimom prenasledovanej rodiny a dospievaní v atmosfére totalitnej šedi. Dvadsaťpäť rokov po prvom oficiálnom vydaní vychádza Džin konečne v reedícii.

Minulosť ovplyvňuje dnešok aj zajtrajšok, v návratoch do minulosti môže tkvieť múdrosť budúcnosti. Pre literárne návraty, hoci aj nesiahajú priveľmi do hĺbky času, to platí tiež. Jedným z nich je aj trojnovela Martina M. Šimečku Výpoveď, Žabí rok a Džin. V osemdesiatych rokoch minulého storočia vychádzali ako samizdaty, začiatkom 90. rokov potom oficiálne knižne. Príbehy o láske (i nenávisti) medzi ženou a mužom; o láske (i nenávisti) medzi dušou a telom; o nenávisti (a láske nie) medzi človekom a totalitným štátom z dôb, keď strihanie ostnatých drôtov nebolo ani len v dohľadne, keď niektorí boli rovnejší ako iní, keď život neprináležal ani človeku, ani Bohu, ale komunistom.

Čo si o knihe myslím ja?

Kniha je zbierkou troch noviel, ktoré vás pozývajú do vnútra a súkromia, o ktorom ste doteraz nič nevedeli. Stáva sa z vás Milan, ktorý beháva, pretože bol atlétom, ktorý pracuje, pretože sa nemôže dostať na vysokú školu (keďže jeho otec bol zatknutý v dobe normalizmu), ktorý pracuje v nemocnici, kde stretáva život aj smrť a ktorý miluje Táňu.

"Zozadu ma objali Tánine ruky a zakvačili sa do seba. Zavrel som oči a sedel bez pohybu dlhé sekundy, Táňa si oprela hlavu o môj chrbát, a tak sme sa dorozumievali, hovoril som jej, že práve teraz prežívam chvíľu, ktorá už nikdy nepríde. Zabudol som na svoj život, z ktorého mám strach, a prežíval som mračná nad hlavou, drevo praskalo a krútilo sa v priezračnom ohni, Táňa sa ma držala a svojím telom vlievala do mňa prítomnosť." (s. 24)

Mojou najobľúbenejšou novelou knihy je Výpoveď. Je začiatkom príbehu o živote, prázdninách, behu, plávaní, ale aj pacientoch, rozhovoroch a jednoduchosti. Autor je vo svojom písaní veľmi priamy, no zároveň často až filozofický. Čitateľ totiž na jednej strane dostáva detailné opisy erotických zážitkov hlavných hrdinov aj zákrokov v nemocnici, no na druhú stranu mu aj cez politickú situáciu či zamyslenia hlavného hrdinu ponúka otázky normality, slobody, cieľa či lásky.

"Teraz som nevedel nič a zdesene som zisťoval, že neistota rozkladá všetko, na čo len pomyslím. Inštinktívne som vyťahoval filozofov z otcovej knižnice a potom prskal nechuťou nad ich múdrosťou, ktorá síce hovorila, ako správne chápať svet, ale nevravela, čo urobiť pre to, aby som sa mohol s Táňou opäť milovať." (s. 139)

Druhá novela je viac orientovaná na lásku a vzťah Milana a Táne, začína do príbehu prepletať otázky zrady, opustenia a odpustenia, nebezpečenstva lásky, väzenia skutočného aj vnútorného, rodiny, boja za to, na čom záleží a za tých, ktorí za to stoja. Tretia novela sa odohráva dlhší čas po prvých dvoch príbehoch, no nevzďaľuje sa od problematiky, ktorou sa zaoberali. Pripája sa otázka dobra a kto toto dobro koná, no tiež sa viac pozerá na život cez prácu na pôrodnom oddelení, cez manželstvo a vernosť a cez to, ako rýchlo môže život skončiť. 

"Chcel som povedať len jednou vetou, že už je to za nami, a svoju chybu som si uvedomil až o niekoľko viet, keď som pochopil, že to nemám kde uťať, že jedno slovo vyvoláva nutnosť vysloviť ďalšie, ktoré by ho vysvetlilo. Chvíľu som sa zmietal pri pokusoch zastaviť lavínu otázok, ktorú Táňa nespustila, pretože sa uchýlila do katatonickej rovnováhy, ale potom som jednoducho začal rozprávať." (s. 231)

Kniha o dobe, v ktorej pre človeka nebolo úniku ani perspektívy. O dobe, ktorá nebola tak dávno. O živote, ktorý by mohol prebiehať aj dnes. O ľuďoch, ktorí možno žijú práve teraz, ktorí chcú kričať, no sú radšej ticho. O režime, v ktorom vládol strach a nuda. O režime, ktorý zatváral ľudí pre to, aby dal najavo, že si nemôžeš slobodu užívať len tak. O živote, ktorý mohol v každej chvíli skončiť. O období, ktoré bolo časom rezignácie, nehybnosti a úletoch do vnútorného sveta. O mužovi, ktorý sa chce vzbúriť, no je bezmocný.

Moje hodnotenie...

...4,75/5*. Zaujímavá kniha z doby, v ktorej sa mnohí snažili búriť nekonvenčným spôsobom. Šimečka však berie tento problém do rúk spôsobom netradičným. Búriacim sa, no nie so snahou pohoršiť, no so snahou ukázať. A to je niečo, čím sa odlišuje. A prečo si zaslúži pozornosť aj dnes.