Brum (Peter Milčák)

Bezhlavý muž vedie medveďa na reťazi. Vlastne, ešte to nie je bezhlavý muž. Viktor a Karol uvoľnia medveďa z reťaze až túto noc." (Čo chystajú Viktor a Karol)

Názov: Brum

Autor: Peter Milčák
Ilustrácie: Jakub Milčák

Vydavateľstvo: Modrý Peter

Rok vydania: 2012

Počet strán: 80

Žáner: kniha básní

Cena: 5 € 

Čo si o knihe myslím ja?

Ešte stále si netrúfam profesionálne hodnotiť poéziu. Ani po 4 rokoch štúdia totiž nemôžem pevne uchopiť to, kedy je poézia "dobrá". Pre mňa je poézia veľmi individuálna, niekedy nepochopiteľná, niekedy trochu uchopiteľná a niekedy prevratná. A hoci by som na ňu mohla pozerať z formálneho hľadiska a cez poučky, myslím, že táto forma umenia je pre každého veľmi špecifická a nechcem ju obmedzovať vymenovaním rýmov, metafor či hlbokým rozborom motívov. Jednoducho len predstavím zbierku, ktorá sa mi dostala ruky a možno ju po pár vetách a ukážkach okúsite aj vy.

"Keď jej Viktor položí na hlavu svoj zelený klobúk, prestáva byť malou Mrnkou, tak ako Viktor už zrazu nie je Snusmumrikom. Klobúku sa na hlavách páči. Len on vždy presne vie, kto je kto." (z Kto, Viktor a zelený klobúk)

Zbierka Brum je špecifická. Začnime menom. Niektorým príde detinský, niekomu bude evokovať medveďa (a celkom správne, keďže ten sa v zbierke objaví niekoľkokrát), niekto si na začiatku knihy všimne odkaz z kanadskej príručky, ktorá hovorí o tom, ako sa prihovárať medveďom a ironizuje strach neskúsených turistov.

"Ak skrížite cestu medveďovi, nekričte, neutekajte, pretože medvede sú veľmi rýchle, a ani nelezte na strom – v lezení sú ešte šikovnejšie. Radšej zachovajte pokoj, prihovorte sa im hlbokým hlasom..."

Zbierka má dve časti – Á a Bé – pričom prvá obsahuje rýmované lyrické básne a druhá básne v próze (ktoré sú prepojené postavami Karola a Viktora) a obe obsahujú 13 textov. Najmä básne sú veľmi senzuálne, intenzívne obrazné, melancholické, skeptické, obsahujú implicitné obavy a mnohé prirovnania a alegórie. Prekvapivo sa však všetky nesú v istom detskom duchu (a teraz nehovoríme o ilustráciách syna Jakuba), ale o hravosti, motívoch vojačika, hojdacieho koníka, myšky, či snehuliaka. Takmer každá báseň potom kontrastne zachytáva rezignáciu, nebezpečenstvo, obracanie sa k Bohu, pominuteľnosť, smrteľnosť, túžbu po bezstarostnosti a neobmedzenosti zázrakov. Aby ste ich našli, tak v niektorých textoch budete musieť odkrývať jednotlivé vrstvy pomaličky a hľadať niečo veľmi hlboko. V niektorých si možno pointu všimnete po prvom prečítaní. No rozhodne tam nájdete mnoho vrstiev a myšlienok, ktoré zastavujú.

Tu

Trúbka je tutu.

Slnce tam.

Do trúbky dýchnuť.

Vzlietnuť. Kam?

Smrť, čo sa skryla do trúbky,

je nežná ako sivé holúbky.

Holúbky, ktoré zobú z dlane.

Pažravé holúbky,

večne nenažrané.

Netradičná druhá časť zachytáva bratov Karola a Viktora v rôznych činnostiach, prežívaní a premýšľaní. Tu myšlienky hľadať nemusíte – celé texty sú totiž sumarizáciou hlavnej myšlienky (a teda, celkom explicitné). A aj pri textoch o chlapcoch nájdete smrť, utrpenie a existenciálny rozmer, ktorý pôvodne nečakáte. Vašou úlohou je pochopiť to, čo je navonok skryté.

"Námorníček stojí nehybne na palube a hľadí do nepokojných vĺn. Tak veľmi si želá, aby Viktorova kocka rozhodla, že tentoraz bude môcť umrieť nezmyselnou smrťou. Nebude znova čakať až do vysilenia na hladine ani sa viac nestane ľahkou korisťou žraloka. Ponorí sa do útrob mora a bude plávať hlbinou k nedosiahnuteľnému dnu, kde naňho čaká Siréna, presne taká, akú ukrýva pod bielomodrým tričkom." (z Viktor, Karol a námorníček)

Moje hodnotenie...

...vôbec neviem prirovnať túto zbierku k niečomu, čo som predtým čítala. Dostala som sa k nej zhodou náhod a som rada. Pretože bola nečakaná (jemný rým?). A také zbierky netešia každého. No ak máte radi literatúru, Peter Milčák je autor, na ktorého sa oplatí pozrieť. Pretože nie každý dokáže zobrať ťažké, vážne a trúchlivé témy a dať ich hravej formy spôsobom, ktorý nebude umelý či gýčový.

S dlhým nosom

Každé malé zvieratko

má na chvoste mašličku.

Má ju tam len nakrátko

aj to celkom maličkú.

Veľké zvery chodia s dlhým nosom.

Čo z tej viery, že aj im raz narastie.

Či to bude predtým než tá s kosou

na lúke ich naposledy popasie?