Portrét Doriana Graya (Oscar Wilde)

zdroj

Názov: Portrér Doriana Graya (orig. vydanie – The Picture of Dorian Gray)

Autor: Oscar Wilde

Vydavateľstvo: Svetová knižnica SME (10. kniha)

Rok vydania: 2004 (orig. vydanie – 1890)

Počet strán: 279

Žáner: psychologický román

Cena: 10 € 

O knihe:

Neviem, či existuje niekto, kto o tejto knihe (alebo minimálne filmovom spracovaní) nikdy nepočul. Ak je to však tak, tu je krátky obsah: hlavnou postavou je 18-ročný Dorian Gray, ktorý sa stáva múzou maliara Basila Hallwarda. Ten ho predstaví svojmu priateľovi Henrymu Wottonovi, ktorý sa stáva Dorianovým blízkym priateľom. Jedného dňa, po zhliadnutí portrétu, ktorý mu Basil namaľoval a po krátkom rozhovore s lordom Henrym o pominuteľnosti krásy a mladosti, vysloví Dorian Gray slávnu žiadosť: aby on nikdy nezostarol, ale aby sa jeho staroba a neresti zobrazili len na jeho portréte. Tento román bol prvýkrát vydaný koncom 19. storočia a až do tohto dňa zostáva jedným z najčítanejších a najznámejších románov anglickej literatúry.

Čo si o knihe myslím ja?

"Knihy, ktoré svet označuje za nemravné, sú knihy, ktoré svetu ukazujú jeho vlastnú nehanebnosť." (s. 271)

Portrét Doriana Graya sa ukázal ako úplne iný román, než som očakávala. Pravdepodobne je to tým, že ako mnoho ďalších som videla len filmovú verziu, počula som krátky obsah a myslela som si, že už som všetko počula. Ukázalo sa, že som sa mýlila.

"Tá kniha, čo si mi poslal, ma tak upútala, že som zabudol, ako čas letí. (...) Nepovedal  som, že sa mi páči, Harry. Povedal som, že ma upútala. A to je veľký rozdiel." (s. 158)

Prvých 150 strán je ešte Dorian Gray pomerne bežným, krásnym mladým mužom, ktorý začína zapadať do spoločnosti. Až na jednu maličkosť: začína byť posadnutý krásou a mladosťou, no ešte stále je morálne čistý. To sa zmení v momente, keď si začne užívať krutosť. Od toho momentu trávi protagonista svoj život užívaním si všetkých nerestí, ktoré sa na povrchu neukazujú, no môže ich obdivovať so záujmom na portréte, ktorý sa stále viac mení na obludu. Dostal dar (alebo prekliatie), vďaka ktorému môže zažiť všetko a zároveň si zachovať (doslova) nevinnú tvár.

"Niet takzvaného dobrého vplyvu, pán Gray. Každý vplyv je nemorálny – nemorálny z vedeckého hľadiska." "Prečo?" "Lebo ovplyvniť niekoho znamená dať mu svoju vlastnú dušu." (s. 26)

Zaujímavým výrokom sa k tejto knihe vyjadril aj sám Oscar Wilde. Jedného dňa povedal, že on sám je všetkými troma osobami, ktoré sú pre toto dielo kľúčové: "Basil Hallward je ten, o ktorom si ja myslím, že ním som, Lord Henry je to, čo si o mne myslí svet, Dorian je tým, kým by som raz chcel byť." 

"Každý z nás má v sebe nebo i peklo, Basil," zvolal Dorian a v divom zúfalstve rozhodil rukami." (s. 196)

Hriechy sú v tomto diele predstavované ako niečo, čo nie je vždy viditeľné, no vždy nás nejako poznačia. Vďaka jeho želaniu, a teda tomu, že sa jeho závislosti neukazujú na povrchu, sa Dorian dostáva do bodu, kedy je pre neho povrch všetkým. Začne byť posadnutý klenotmi, tapisériami, odevmi, vôňami a zmyslami. Wilde poukazuje na to, ako sa z chýb, ktoré nikto neusmerňuje a nenapráva, môže vyvinúť zlo, ktoré požiera človeka zvnútra. Vytláča z neho všetky cnosti a plní sa krutosťou, nenávisťou všetkého a každého okrem seba samého, samoľúbosťou a egoizmom. 

"Pre mňa je krása zázrak nad zázraky. Iba plytkí ľudia nesúdia podľa vzhľadu. Skutočnou záhadou sveta je to, čo je viditeľné, nie to, čo je neviditeľné." (s. 31)

Každá postava prináša niečo nové: Basil je umelcom, Oscarom Wildom, ktorý dáva do svojho diela príliš seba samého, lord Henry je Wildom, ktorý ponúka nespočetné množstvo názorov, filozofií, výrokov a myšlienok, ktoré sú cez storočie citované a Dorian je verziou Wilda, ktorý sa túži oddať všetkým túžbam a zabudnúť na to, ako ho to poznačí. 

Treba priznať, že tento román nie je taký akčný, ako napríklad filmové spracovanie, no ponúka náhľad do ľudskej duše, ktorá prekročila tú tenkú hranicu medzi mravnosťou a nemravnosťou, z kade je len malá šanca na návrat. Román je zvláštnym druhom experimentu na tému nevinnosti, hriechu, cností, nerestí a toho, ako to zmení človeka. Hlavný hrdina predstavuje, a teraz jemne parafrázujem jeden citát z knihy, všetky hriechy, ktoré ste sa vy nikdy neodvážili učiniť.

Moje hodnotenie...

...tento román je právom zaradený medzi klasiky 20. storočia a mal by byť prečítaný čitateľom, ktorý je pripravený podniknúť cestu do najhlbších kútov svojej duše, pripravený preskúmať sám seba a to, čo by bol schopný spraviť a čo by bol ochotný obetovať pre svoju záchranu. Dávam mu 5/5* a o citátoch lorda Henryho budem premýšľať ešte dlho.

"Bol to román bez zápletky a iba s jednou postavou: bola to prosto psychologická štúdia o istom mladom Parížanovi, ktorý strávil život v úsilí vyskúšať v devätnástom storočí všetky vášne a myšlienkové smery každého storočia okrem svojho a zhodnotiť v sebe rozličné pocity, ktorými duch sveta už prešiel, nadchýnajúc sa rovnako pre samu jeho neprirodzenosť, sebazapieranie, ktoré ľudia tak nerozumne nazvali cnosťou, ako aj prirodzenou vzburou pudov a vášní, ktorú múdri ľudia ešte vždy nazývajú hriechom." (s. 157)  

Túto knihu som zaradila do mojej 2016 Reading Challenge pod kategóriu Kniha s anti-hrdinom.