Buchty švabachom (Zuska Kepplová)

Názov: Buchty švabachom

Autor: Zuska Kepplová

Vydavateľstvo: Koloman Kertész Bagala a literarnyklub s.r.o.

Rok vydania: 2011

Počet strán: 176

Žáner: súčasný román

Cena: 5,50 € 

O knihe:

"Postavy Zusky Kepplovej (1982) sú novodobí nomádi, imigranti s možnosťou kedykoľvek sa vrátiť domov, s možnosťou, ktorá nijako nezmenšuje ich vnútorný nepokoj, nezastavuje ich pátranie po tom, kde a s kým ten domov vlastne je. Knižka, zručne napísaná a hladučko čitateľná, je poctivým pokusom zachytiť zážitky odvážnych dvadsiatnikov, ktorí sa s batôžkom buchiet vybrali do sveta na skusy." (zdroj)

Čo si o knihe myslím ja?

Popravde, do čítania tejto maličkej knižky som pristupovala s tým, že sa mi určite nebude páčiť. Pustila som sa do nej hlavne preto, že sme sa o nej učili minulý semester a chcela som ju dočítať dodatočne. Na moje prekvapenie ma zaujala. Ako to je možné?

"Uvedomila si, že zbúraním Centrálu sa stáva pamätníčkou. Odteraz môže otravovať mladších ľudí podrobným opisom vecí, aké boli a aké už nikdy nebudú." (s. 8)

Táto kniha nie je o radostných, bezstarostných mladých ľuďoch, ktorí sa vybrali do sveta. Sú to príbehy, v ktorých postavy nie sú vždy šťastné, nie vždy vedia, čo chcú od seba, od života či od ostatných. Chýbajú im záchytné siete, rodina, nálepky, niečo, na čom by mohli stavať svoju identitu. Niektorí odišli za slávou a skúsenosťami a skončili ako výpomoc pri upratovaní v hoteli či ako večne hľadajúci prácu. Ale pre niektorých sa toto cestovanie stáva akousi drogou, napríklad Natália, pre ktorú príde priateľ a ona sa vráti domov, no po roku znovu odchádza.

"Kočujeme a hovoríme latinčinou našich čias. Keď sa minú peniaze, ideme ďalej. Nájdeme si nových priateľov. Vybudujeme nové rutiny. Vymeníme milencov. Smutnú tvár Picassovho klauna si odkladáme na dno kufra." (s. 130)

V knihe nájdete 6 príbehov, niektoré sa prepletajú, niektoré na seba naväzujú, niektoré sú osobitné. Nájdete v nej obe pohlavia, niekoľko sexualít, mnoho nálepok, zopár záchytných bodov zo Slovenska (buchty, horalky a spomienky). Je to jeden z tých románov, ktoré nie sú nijako prevratné, no sú tak uveriteľné, nič nepredstierajú a ukazujú realitu. Hlavní hrdinovia sú zmätení, nie sú špeciálne priebojní, ani nemajú príliš veľa šťastia, sú to jednoducho obyčajní mladí ľudia.

"Petrina mama prinášala s nákupmi už dvadsať rokov rovnaké sladkosti. Spoločenské zmeny preto kritizovala slovníkom obalov, značiek, gramáže. Položila tašky na stôl, povyberala nákup, pustila si Reginu a zatiaľ čo smažila cibuľku do sklovita, kritizovala spoločenskú situáciu. (...) "My sme národ kuchynský!" volala na prechádzajúcich, ktorí si brali nožnice, nazerali do tašiek alebo odjedali z hrnca. "Slováci nikdy nesedeli v salónoch, ale na šamlíku v kuchyni!" Petru to vždy a znova dokázalo rozosmiať. "Mamička, ty si naša Matica slovenská!" (s. 9)

Buchty švabachom (ktoré získali pomenovanie od tetovania slova buchty písmom švabachom) je kniha o otrasenej identite, novom prostredí a hľadania miesta, kam patria ostatní a kam patríme my.

Moje hodnotenie...

...knihe Zusky Kepplovej dávam 4/5*, hlavne kvôli tomu, že explicitné scény nepatria medzi moje obľúbené. Z nejakého záhadného dôvodu sa mi táto kniha čítala ľahko a hoci mala rovnakú tematiku, ako väčšina súčasnej slovenskej literatúry, táto je trošičku odlišná.

Túto knihu som zaradila do mojej 2016 Reading Challenge pod kategóriu Kniha s modrou obálkou.