Herzog (Saul Bellow)
Autor: Saul Bellow
Vydavateľstvo: Svetová knižnica SME (8. kniha)
Rok vydania: 2004 (1. vydanie – 1961)
Počet strán: 474
Žáner: román
Herzog je román Saula Bellowa, amerického spisovateľa židovského pôvodu, narodeného v roku 1915 v Kanade. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia a získal množstvo ocenení (medzi nimi aj Nobelovu cenu za literatúru a Pulitzerovu cenu). Hlavným hrdinom knihy je Moses E. Herzog, americký Žid, ktorý prechádza existenciálnou krízou stredného veku. Po druhom skrachovanom manželstve sa 47-ročný intelektuál snaží nájsť smer a cieľ života.
Čo si o knihe myslím ja?
Herzog je náročné dielo. Bez debaty. Ak ste ale vnímavým čitateľom a máte chuť premýšľať, môže vám dať veľa. Dejovo táto kniha nie je ničím zvláštna. Moses je jedným z hrdinov, ktorý nikdy nič nevykoná – chce zastreliť, no nevystrelí, chce odísť, no nakoniec sa hneď vráti, chce sa postarať o deti, no len z diaľky. Jeho život nemá hlboký zmysel, jeho vzťahy nevychádzajú a on sám sa hľadá v polovici života. A tu prichádza tá zaujímavá časť...sebareflexia.
"Mám ľudstvo rád? Mám ho tak rád, aby som ušetril, keby som bol v situácii, že by som ho mohol zmietnuť do pekiel?" (s. 71)
K poznaniu samého seba a sveta okolo používa Moses listy. Listy, ktoré píše živým a mŕtvym, ktoré nikdy neodošle, no vďaka ktorým sa snaží všetkému priradiť ako-taký poriadok. Morálnosť, filozofia, psychológia, náboženstvo, viera, smrť, manželstvo, toto všetko sa učí akceptovať až cez položenie myšlienok na papier. Hovorí a píše, snaží sa nájsť východisko, rád, zmysel, chce byť vypočutý a pochopený a nakoniec konečne dosiahne pokoj.
"Pre mňa peniaze nie sú prostriedkom. Ja som prostriedkom peňazí. Prechádzajú mnou - dane, poistky, hypotéky, výživné na deti, dôchodok, zákonné poplatky." (s. 45)
Protagonista sa snaží vrátiť k udalostiam v jeho doterajšom živote, ktoré ho formovali, spomína, je v neustálom konflikte medzi jeho intelektuálnou a emocionálnou stránkou. Reaguje na problémy bežného človeka: neistotu, istú formu nezodpovednosti, nevydarené vzťahy, nepochopenie seba samého. Nikdy možno nezistí, čo je správne, no naučí sa žiť aj s paradoxne opačnými názormi. Chce žiť sám, no aj s Ramonou, ľudstvo túži vo vodcoch, no nakoniec im dovolí aj nemorálne veci, pracujeme, aby sme mali peniaze, no potom nás úplne ovládnu.
"Z ľudí, ktorých si súčasníci vysoko vážia, často sa vykľujú nebezpeční šialenci. (...) Ľuďom tohto druhu sa jednoducho musí dovoliť, aby porobili hlúposti. Aké paradoxné, že človek, ktorý užíva heroín, môže dostať 20 rokov za to, čo robí sebe samému." (s. 70)
V tomto románe sa na jednom mieste stretáva banálne s vysokým: povrchné problémy s hlbokými filozofickými úvahami, Opisy oblečenia sa striedajú s esejou či opis hádky s prednáškou. Autor efektívne pracuje s kontrastom vysokého a nízkeho (ako napríklad aj Anton Čechov a mnoho ďalších), prechádza medzi nimi bez upozornenia, Moses si jednoducho "odskočí" do svojej hlavy (ako napríklad počas prednášky, kedy sa odmlčal, aby si mohol svoje myšlienky zapísať).
"Zvláštnym výsledkom rastu historického vedomia je všeobecné ľudské presvedčenie, že vysvetlenie je životne dôležité. Ľudia musia vysvetliť svoj stav. A ak nevysvetlený život nestojí za to, aby človek žil, vysvetlený je zas neznesiteľný." (s. 447)
Hoci sa v Herzogovom živote vystrieda niekoľko dôležitých postáv, všetky spoznávame skreslene, cez jeho pohľad na nich. Vidíme to, čo vidí on, počujeme ich tak, ako ich počuje on a ani sa nenazdáme a vnímame ich ako on. Koho vidí pozitívne hlavná postava, toho vidíme pozitívne aj my a naopak. Madeleine je len jednou z postáv, ktoré čitateľ vidí veľmi negatívne, no keď sa odosobní, dokáže vidieť aj druhú stránku veci, začína si všímať aj výpovede iných postáv a podobne.
Ak by som teda mala tento veľmi informačne nasýtený román zhrnúť do niekoľkých slov, povedala by som, že je to kniha o mužovi, ktorý nedokáže uniknúť pred svojimi myšlienkami, kým si ich neutriedi písaním. Keď však povie všetko, čo má v sebe, dochádza k jednému:
"V tej chvíli nemal nijaký odkaz. Pre nikoho. Nič. Ani jediné slovo." (s. 474)Možno to skúsim aj ja.
Moje hodnotenie...
...4,75/5*. Náročný román, ktorý mi zabral 2 týždne, pretože to nebola kniha, ku ktorej by som sa vrhla vždy, keď som mala čas, no teraz môžem povedať, že som rada, že som si ju prečítala. Ponúkla mi ďalší spôsob premýšľania, obohatila ma nejednou myšlienkou a hoci dala zabrať, v konečnom dôsledku sa to vyplatí.
Komentáre
Zverejnenie komentára