Preč! Preč! (Jana Beňová)
Autor: Jana Beňová
Vydavateľstvo: Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT
Rok vydania: 2012
Počet strán: 136
Pôvodný jazyk: slovenský
Pôvodný jazyk: slovenský
Žáner: román/báseň zo súčasnosti
Cena: 9 €
O čom kniha vlastne je?
"Dvojdielny román o tom, že základom tvorivého života je blicovanie a dobrodružstvo. Rosa, dieťa od Hlavnej stanice má štyridsať rokov a bližšie k vlakom ako k mestskej doprave. Stačí sa rozbehnúť: áááá/naskočiť. Najmä v čase keď január trvá dvanásť mesiacov v roku. Na úteku od práce a muža stretáva muža, s očami šarlatánsky modrými a vlastníka bábkového divadla, ktorý túži svoje predstavenie Snehovej kráľovnej ukázať svetu. Všetky cesty nezadržateľne smerujú na sever. Stále na sever. Juh je už všetkým po tridsiatke podozrivý. A more? Nemajú ale ani nechcú." (zdroj)
Čo si o knihe myslím ja?
Kedže v poslednej dobe čítam viac kníh zo súčasnej slovenskej literatúry, začínam pozorovať podobné témy, ktoré autorky popisujú. Otvárajú témy, ktoré boli tabu (ako napr. sex, milostné trojuholníky,...), hlavné hrdinky sú veľmi zmätené, stratené a chcú ujsť alebo píšu o nefungujúcich vzťahoch. Platia tieto veci aj v knihách Jany Beňovej? Áno. Prekvapko.
Ale taktiež môžem povedať, že mi štýl tejto knihy sedel omnoho viac, ako kniha Michaely Rosovej. Román Preč! Preč! je tiež napísaný veľmi odlišne a to epicko-lyricky. Aby ste tomu rozumeli, kniha má dej, ale graficky je posekaný, medzi odstavcami sú medzery a sú v ňom refrény (Preč! Preč!) a niekto by ju mohol brať aj ako báseň vo voľnom verši.
Hlavná postava Rosa žije so Sonom, od ktorého uteká, pretože už "nezapadajú telesne" a má pocit, že ich vzťah už nie je taký, ako by si priala - "Ako sa to stalo so Sonom? Dvojica, ktorá tesne prilieha. [ ... ] Všetko pasuje. A potom časom...Sa nebadane niečo posúva. O kúsok popremiestňuje. Miesta na tele sa pohnú. Vydajú sa na cestu. Preč! Preč!" (s. 105) Uteká za svojim milencom, no aj tak na Sona nevie zabudnúť. Pripodobňuje ich ku Kayovi a Gerde zo Snehovej kráľovnej, ku chladu a pasivite...
Rosa nemá rada rutinu, pravidlá, disciplínu. Práca ju podľa jej slov "...oberá na špik & drobky. Oberá do polievky." a jej snom je z tohto stereotypu ujsť. No aj keď odcestuje do iných krajín, stále sa k Sonovi vracia, spomína, nedokáže sa odpútať.
O čom kniha vlastne je?
"Dvojdielny román o tom, že základom tvorivého života je blicovanie a dobrodružstvo. Rosa, dieťa od Hlavnej stanice má štyridsať rokov a bližšie k vlakom ako k mestskej doprave. Stačí sa rozbehnúť: áááá/naskočiť. Najmä v čase keď január trvá dvanásť mesiacov v roku. Na úteku od práce a muža stretáva muža, s očami šarlatánsky modrými a vlastníka bábkového divadla, ktorý túži svoje predstavenie Snehovej kráľovnej ukázať svetu. Všetky cesty nezadržateľne smerujú na sever. Stále na sever. Juh je už všetkým po tridsiatke podozrivý. A more? Nemajú ale ani nechcú." (zdroj)
Čo si o knihe myslím ja?
"Rosa. V centre mesta je displej, na ktorom bliká dátum, čas a aktuálna teplota. Pod ním sa mi nenápadne skracuje život. Ubieha. Sú to výstražné hodiny: časozber zabitých dní, mesiacov, stupňov Celzia." (s. 10)
Kedže v poslednej dobe čítam viac kníh zo súčasnej slovenskej literatúry, začínam pozorovať podobné témy, ktoré autorky popisujú. Otvárajú témy, ktoré boli tabu (ako napr. sex, milostné trojuholníky,...), hlavné hrdinky sú veľmi zmätené, stratené a chcú ujsť alebo píšu o nefungujúcich vzťahoch. Platia tieto veci aj v knihách Jany Beňovej? Áno. Prekvapko.
Ale taktiež môžem povedať, že mi štýl tejto knihy sedel omnoho viac, ako kniha Michaely Rosovej. Román Preč! Preč! je tiež napísaný veľmi odlišne a to epicko-lyricky. Aby ste tomu rozumeli, kniha má dej, ale graficky je posekaný, medzi odstavcami sú medzery a sú v ňom refrény (Preč! Preč!) a niekto by ju mohol brať aj ako báseň vo voľnom verši.
"Od detstva neznášala kolektívne jedenie. Priestory, zvuky a vône jedální ju deprimovali. To, že po skončení vyučovania má človek pokračovať aj v súkromí spojenom s jedlom v kolektíve žiakov, poháňanom učiteľmi, že musí jesť predpísané jedlo v predpísanom množstve. Že ani po skončení vyučovania sa neskončí dozor a disciplína." (s. 12)
Hlavná postava Rosa žije so Sonom, od ktorého uteká, pretože už "nezapadajú telesne" a má pocit, že ich vzťah už nie je taký, ako by si priala - "Ako sa to stalo so Sonom? Dvojica, ktorá tesne prilieha. [ ... ] Všetko pasuje. A potom časom...Sa nebadane niečo posúva. O kúsok popremiestňuje. Miesta na tele sa pohnú. Vydajú sa na cestu. Preč! Preč!" (s. 105) Uteká za svojim milencom, no aj tak na Sona nevie zabudnúť. Pripodobňuje ich ku Kayovi a Gerde zo Snehovej kráľovnej, ku chladu a pasivite...
Rosa nemá rada rutinu, pravidlá, disciplínu. Práca ju podľa jej slov "...oberá na špik & drobky. Oberá do polievky." a jej snom je z tohto stereotypu ujsť. No aj keď odcestuje do iných krajín, stále sa k Sonovi vracia, spomína, nedokáže sa odpútať.
"Plače sa vlakovom nástupišti. A uvedomuje si, že je to dobré miesto. Na nástupištiach a staniciach sa predsa môže plakať, ľudia sa sem chodia lúčiť. Odprevádzať milované bytosti. Osamievať. Bozkávať sa a odtŕhať si od úst. Márne čakať. Alebo celkom zbytočne vystupovať z vlakov." (s. 46)
Rosa sa nakoniec vracia, ale jej pocit spútania sa nestráca, práve naopak, obnovuje sa: "Roky milované telo, obklopuje ma ako väzenie. Zatarasilo východy, zahatalo cestu." (s. 131).
Moje hodnotenie...
...hoci mi miestami vadila opakovanosť motívov a rozdelenie textu bolo niekedy trochu rušivé, kniha sa mi páčila. Autorka postavu zachytila zaujímavým spôsobom, no nakoniec skončila tak, ako všetky v týchto typoch románu: bez zmeny. Dala by som jej 3*/5.
Ešte niečo na záver...
Na hodine literatúry sme mali za úlohu predstaviť si scénu, v ktorej Rosa odchádza od Sona a zamyslieť sa, čo by sme na nej zmenili, resp. čo by mohlo stáť v liste, ktorý mu Rosa zanecháva. Ja som sa rozhodla napísať niečo, čo by prestavovalo jej potrebu odísť, ale na druhej strane by to ukázalo aj jej lásku ku Sonovi, ktorého miluje, len už s ním nedokáže byť. Napísala som toto:
Pre(pá)č! Pre(pá)č!
Túto knihu som zaradila aj do mojej 2015 Reading Challenge pod kategóriu: Kniha, ktorú môžem prečítať za 1 deň.
Komentáre
Zverejnenie komentára