Dielo majstra (Francine Riversová)

Názov: Dielo majstra (orig. vydanie – The Masterpiece)
Autor: Francine Riversová
Vydavateľstvo: Kumran
Rok vydania:  2018 (orig. vydanie – 2018)
Počet strán: 448
Žáner: kresťanská beletria
Cena: 11 
Ďakujem vydavateľstvu Kumran.sk za poskytnutie knihy na recenziu, môžete ju nájsť tu.

O knihe:

Roman Velasco sa od pouličných grafiti vypracuje na uznávaného umelca a má všetko – peniaze, ženy, slávu. Grace Moorová, ktorá zostala po rozvode s maličkým synom sama, prijme prácu ako Romanova asistentka a postupne zisťuje, že jej slávny maliar nemá vlastne nič. Izbami jeho prázdneho sídla s nádherným výhľadom na Topanga Canyon sa nesie desivá ozvena jeho minulosti. 

Grace bojuje s vlastnými démonmi. Po tom, ako si život prevrátila naruby zlými rozhodnutiami, zaprisahá sa, že už nikdy nedovolí, aby pre lásku prišla o svoje sny.

Čo si o knihe myslím ja?

Dielo majstra bola kniha, ktorá ma opäť vystrčila z komfortnej zóny. Po prvé, je to romantický román. Takémuto pomenovaniu sa nedá vyhnúť. Od začiatku je zjavné to, ako kniha skončí, otázkou len zostáva, ako sa k takému cieľu dostanú postavy. Po druhé, je to jedna z moderných "kresťanských" kníh, čo znamená, že postavy sú buď to kresťania (Grace), alebo k takému záveru dospejú v priebehu knihy (Roman). Knihy s podobnou tematikou nezvyknem čítať z jednoduchého dôvodu: niekedy je táto tematika pojatá spôsobom, ktorý nevyhovuje môjmu vkusu, alebo môžu byť na hrane toho, čomu verím, že môže byť pravdou (aj v Diele majstra sa takáto chvíľa našla).

Avšak, v krátkosti veci, ktoré zaujali a ktoré sklamali. Začnime tou negatívnou polovicou (či časťou). Čo čakať pri čítaní tejto knihy? Klišé. Čo nie je nutne zlé, avšak je dobré byť na to pripravený. Pozrime sa na postavy: ženská postava (Grace) je slobodnou matkou, ktorá si prešla nevydareným manželstvom, vychováva maličkého syna a pretĺka sa životom, kým nenarazí na prácu snov. Získa pozíciu asistentky známeho maliara, ktorý jej okrem dobre platenej práce ponúkne bývanie. Následne tu máme Romana, známeho maliara, ktorý maľuje pre peniaze, nie pre umenie. Únik hľadá v nelegálnych grafitoch. Celý život mu niečo chýba a jeho život sa s príchodom Grace mení. Samozrejme, postavy majú ďalšie vrstvy, ktoré spomeniem neskôr, tu je však krátky zostrih.
"Vedel, o čo žiada. Raz mu dal Brian prečítať sľub, ktorý sa odrieka pri sobášoch, takže presne vedel, k čomu sa zaväzujú ľudia, ktorí chcú, aby ich vzťah vydržal navzdory nástrahám života a rozdielom v povahách. Už vedel, že to nie je hračka, a Boh zasa vedel, aké rany z detstva si obaja doniesli do dospelosti. Mali však jeho prísľub, že pri nich bude stáť. Pre Boha nič nie je nemožné."
Ďalším typickým klišé je vzťah medzi postavami a záver, o ktorom nebudem písať, aby som niekomu náhodou nepokazila prekvapenie (i keď tam nie je). Avšak klišé je určite jeden z najväčších mínusových bodov. Okrem neho je tu kontroverzno-diskutabilný pohľad na zážitok blízko smrti a anjelov, ktorí sa v tejto knihe objavia. Boli tieto body potrebné? Autorka ich využila na stavbu príbehu, vytvorili základ všetkého, čo sa snažila povedať, avšak pôsobili trochu prehnane (aspoň na môj vkus).

Je čas aj na plusy. Spomenula by som dve veľké veci, ktoré autorka zvládla veľmi dobre: po prvé, zvolila si zložité postavy, a tento krok urobila cielene. Obe postavy prežili v detstve veci, ktoré ich poznačili do dospelosti a práve uvedomením si dôležitosti spomienok z detstva urobila autorka to, na čo veľa ľudí pri písaní zabúda. Väčšina psychológov by istotne súhlasila s tým, že detstvo ovplyvňuje človeka viac, než by si chcel priznať. Francine Rivers pracuje práve s touto časťou psychiky. Ako veľmi môžu traumy ovplyvniť rozhodovanie, vzťahy aj vieru? A zvládla to skvelo.
"Všetko má svoj poriadok. Hviezdy, ročné obdobia, oceánske prúdy, vzduch, čo sa premiestňuje nad planétou, bunky, z ktorých je všetko živé. Neverím, že by to mohla byť náhoda alebo výsledok súhry okolností. Na vytvorenie toho všetkého bola potrebná inteligencia, ktorá prekračuje hranice ľudského chápania. To je sčasti dôvod, prečo verím v Boha."
Druhým zaujímavým bodom bol pohľad na kresťanstvo cez život Grace. Ukazuje na to, že aj kresťan robí chyby, že kresťan nežije dokonalý život, avšak jeho viera môže aj cez tieto veci rásť. Pre Grace je rozprávanie o viere niečím úplne prirodzeným a tým pádom predstavuje zaujímavý vzor v tom, ako by mohol vyzerať aj život kresťana v reálnom živote. Ocenila som aj časť, v ktorej obe postavy vedia, kam by ich vzťah mal smerovať, ale vedia tiež, čo treba urobiť predtým. Jeden z nich potrebuje najprv nájsť niečo dôležitejšie. V tom by sa mohli učiť mnohí.

Moje hodnotenie...

...aj napriek tomu, že beriem do úvahy žáner, pôvod aj zámer, na mojej poličke dostal román 3/5*. V mnohom bol veľkým povzbudením a vzorom a autorkinmu štýlu písania sa dá vytknúť máločo. Je to viac o preferencii a postoji ku klišé témam, na ktoré potrebuje mať človek jednoducho chuť.

Komentáre