Zabijak Anders a jeho priatelia (Jonas Jonasson)

Názov: Zabijak Anders a jeho priatelia
Autor: Jonas Jonasson
Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania:  2016 (orig. vydanie – 2015)

Počet strán: 304

Žáner: román

Cena: 13 € 

O knihe:

Čo sa stane, keď sa stretnú neveriaca farárka, recepčný z bývalého bordelu a slávny národný zabijak? Táto nesvätá trojica v dobrom aj zlom otrasie celým Švédskom.

Čo si o knihe myslím ja?

Zabijak Anders a jeho priatelia je tretím románom od švédskeho autora Jonasa Jonassona, ktorý som prečítala. Svojím svetoznámym debutom sa dostal do povedomia čitateľov netradičným humorom a postavami, ktoré zvyčajne v knihách nenájdete. Od svojho spôsobu písania sa nevzďaľuje ani pri tvorbe postáv farárky Johanny, recepčného Pera a zabijaka Andersa. Avšak pri tejto knihe chýbalo čaro, ktoré ma pri jeho knihách zaujalo. Tu sú teda moje emócie a dojmy:

Autor sa hrá s trochu tradičnejšou skupinou postáv: najprv predstaví recepčného Pera Perssona, ktorý trpí tvrdohlavosťou svojich predkov a sčasti aj vlastnou "zaseknutosťou" a pohodlnosťou. V podstate sa v jeho živote nestalo nič nezvyčajné, kým neprišli ďalšie dve, omnoho zaujímavejšie, postavy: farárka Johanna, ktorá je vo svojom povolaní len kvôli tomu, že ju k tomu donútil jej otec a tradícia, a zabijak Anders. 

“If only children could be free of all that crap previous generations had gathered up for them, he said, perhaps it would bring some clarity to their lives.”

Farárka Johanna predstavuje hybnú silu celého diela (a tak trochu sa podriaďuje novej tradícii prehnane silnej ženskej hrdinky, bez ktorej by chudáci muži nespravili vôbec nič), ktorá rozhoduje o každom kroku, ktorý bude nasledovať. Zároveň je zosobnením toho, čo mi na tejto knihe vadilo najviac, a to zosmiešňovanie viery a kresťanstva. O tom ešte potom. Posledným členom trojice je zabijak Anders, ktorý v skutočnosti zabijakom nie je (tak úplne). Recepčný a ex-farárka ho v jednom bode románu nechcene privedú k viere a ďalšia trištvrtina knihy sa zameriava na slabé vtipy Andersa, z ktorého sa stáva vedúci cirkvi, v ktorej sa mnoho pije a veľa (peňazí) dáva. 

Celým problémom knihy boli pre mňa dve veci: po prvé, postavy neboli zaujímavé. Jednoducho neboli. Nebol to starček, ktorý by prekonával cestu svojho života a vždy sa ocitol tam, kde by nemal; ani dievča, ktoré zhodou okolností objaví atómovú bombu aj švédskeho kráľa. Boli to len tri postavy, ktoré chceli stále viac peňazí a boli pripravené obrať všetkých o všetko, a popri tom raz za 30 strán povedať niečo vtipné. 

Avšak to, čo u mňa knihu posunulo na také nízke hodnotenie, je fakt, že celá kniha je postavená na vtipkovaní na účet kresťanstva. Repliky farárky a zabijaka sú preplnené kresťanskými frázami, ktoré majú vyznieť ako prázdne slová, ktoré človek použije, keď chce pôsobiť "dobre" a "duchovne". Sranduje na účet toho, že cirkev môže viesť hocikto a aké ľahké je cez vieru oberať ľudí o peniaze. A cez to všetko sa smeje zo všetkého, čo viera predstavovať môže.

“If there's anything I can do...' is the type of thing every person in the service industry likes to say but doesn't necessarily mean.” 

Nebudem prvým čitateľom, ktorý si všimol, ako sarkasticky autor k téme pristupoval a s akým výsmechom postavil celý príbeh. A aj keby som sa rozhodla "zabudnúť" sa svoje vlastné presvedčenia, uvedomila by som si to, že práve tento zatrpknutý výsmech bol jedinou výstavbou diela, v ktorom sa nestalo vôbec nič.

Moje hodnotenie...

...boli 2/5*. Nebola to najhoršia kniha, ktorú som kedy čítala. Avšak momentálne nemám chuť prečítať si ani nový román tohto autora (inak povedané, rozhodne nebola najlepšia).