Návrat (Rachelle Dekker)

Názov: Návrat (orig. vydanie – The Retourning)
Autor: Rachelle Dekker
Vydavateľstvo: i527.net

Rok vydania:  2018 (orig. vydanie – 2016)

Počet strán: 288

Žáner: kresťanský dystopický román

Cena: 12 € (kúpite aj tu)
Ďakujem vydavateľstvu i527.net za poskytnutie knihy na recenziu.

O knihe:

Od chvíle, keď Carrington a Remko Brantovci boli nútení nechať svoju dcérku Elise vo vládnom meste, uplynulo dvadsať rokov. Hoci spolu s ostatnými prorokmi utiekli ďaleko mimo dosahu vlády, nikdy sa nevzdali nádeje, že ju z rúk zradcu zachránia. Ten sa medzitým stal prezidentom a mesto voviedol do novej éry „pokoja“, navodenej sérom Genezis, ktoré z ľudskej pamäti vymazalo všetky spomienky na city aj vzburu.

Tajuplný Aaron a jeho proroci však ešte nepovedali posledné slovo a pokúšajú sa zničiť ilúziu, ktorú vláda krvopotne budovala. Keď proroci vyšlú vyvolených Siedmich, aby zachránili Elise a priniesli do mesta prebudenie, medzi svetlom a temnotou sa rozpúta posledná bitka. Je možné, že kľúč ku konečnému víťazstvu drží v rukách dievča s podivnou mocou, ktoré sa odjakživa cítilo opustené, hoci jeho ľud naň nikdy nezabudol. V boji proti silám temna bude jej jedinou zbraňou práve táto pravda.

Čo si o knihe myslím ja?

Román Návrat je tretí diel v sérii, no keďže sa odohráva 20 rokov po ukončení príbehu druhej časti, nie je pevným nadväzovaním na dej, bez ktorého by sa čitateľ stratil. Hlavnou postavou je Elise, dvadsaťročná mladá žena, ktorá žije celý život odtrhnutá od svojej rodiny vo svete, kde je každý úplne iný ako ona. Posledné desaťročia sú obyvatelia Kapitolu očkovaný sérom Genezis, ktoré spôsobuje zabúdanie na svet predtým, robí z nich ľudí, ktorých si je ľahké podmaniť a ktorí nekladú otázky. Neďaleko Kapitolu však existuje mesto Trylin, v ktorom žijú proroci – títo obyvatelia nie sú naplnení sérom Genesis, no majú v sebe Svetlo (vysvetlím o chvíľu). Rozhodnú sa vyslať Siedmich – sedem vyvolených, ktorí majú oslobodiť Kapitol, Elise a svet ako taký. Práve tam začína boj svetla a temnoty.

"Život je cyklom rozpomínania sa a zabúdania. Otec je vo všetkých a so všetkými a hovorí mi, že som svetlom sveta. Takže ak verím, že jeho slová sú pravdivé a že sme všetci rovnakí, stvorení ako vzájomne si rovní, a že som svetlom sveta, tak ním musíš byť aj ty. Keď začnem zabúdať, kým si ty, začnem zabúdať aj na to, kým som ja. Preto sa cvičím v rozpomínaní sa."

Tento román bol v mnohom orieškom, ktorý bolo ťažké rozlúsknuť. Kniha je prezentovaná ako kresťanská fikcia a mnoho aspektov v nej sa tomu približuje. Avšak. Nenazvala by som ju biblickou. Idea svetla a temnoty stojí na pocite a hlase, ktoré postavy zažijú vo svojom vnútri. Po "prebudení", teda chvíli, keď v sebe objavia "svetlo", je im dookola opakované: "Spomeň si na meno, ktoré som ti dal. Dcéra. Si svetlom sveta." (s. 134) Ľudia sa obracajú k "Bohu" cez silný vnútorný emočný zážitok a myšlienku, že sú dokonalými a čistými. To však vyťahuje časť evanjelia a na tú podstatnejšiu zabúda – človek vykreslený v kresťanstve je pravým opakom – môže byť takým, ak keď prijme Krista. Ten sa však v celom románe neobjaví, akýmsi zhmotnením sa skôr zdá Elise.

"Strach sa v jej hrudi nafukoval ako balón, ale ona ho vzápätí vypustila a pevnými nohami sa postavila na pravdu, ktorej začínala bez najmenších pochybností veriť: že život je skutočne cyklom rozpomínania sa a zabúdania, neustálym vracaním sa k vlastnej identite. A že všetky okamihy – dobré aj zlé – sú míľnikmi na ceste späť k pravde. Tá myšlienka jej dodávala silu a neotrasiteľný pokoj."

Táto myšlienka je úplným stredobodom knihy a autorka sa jej drží tak silno, až zabúda na ďalšie aspekty knihy – potrebu dobrých postáv, deja, pohybu aj výsledku. Celých 288 strán by mohlo byť zredukovaných na 30 a mali by ten istý zmysel. Uznávam, že boli časti, ktoré boli veľmi dobré. Zaujímavým bolo poňatie pokoja, ktorý ľudia naplnení svetlom mali. Tiež aj odpustenie, ktoré môže byť dané tým, ktorí sa rozhodnú odvrátiť od života, ktorý dovtedy žili. Dokonca aj pohľad na vzťahy a lásku. Bolo mnoho chvíľ, ktoré mohla autorka vziať a spraviť z nich niečo krásne a povzbudivé. Škoda však, že sa rozhodla tlačiť prisilno na strunu toho, že emócie sú to, čo vládne našej viere.

Moje hodnotenie...

...verím, že táto kniha môže priniesť povzbudenie mnohým. Čítala som recenzie plné svedectiev o tom, ako opätovne prežívali ubezpečenie o tom, akí vzácni sú. Avšak pre mňa bola táto kniha niečím, čo mohlo byť veľmi dobré, avšak nakoniec skončilo veľmi zmätene a nedokončene. Rozhodla som sa jej dať 2,5/5*.