Rimanka (Alberto Moravia)

Názov: Rimanka (orig. vydanie – La Romana)
Autor: Alberto Moravia
Vydavateľstvo: Academia
Rok vydania:  2009 (orig. vydanie – 1947)
Počet strán: 330
Žáner: román
Cena: 5 

O knihe:

Asi najslávnejší román talianskeho spisovateľa Alberta Moraviu rozpráva príbeh krásnej mladej ženy Adriany, ktorú okolnosti prinútia stať sa prostitútkou, avšak bez toho, aby jej zlomili charakter a osobnosť. Napriek tlaku okolia, ktoré reprezentujú jej rodina, priatelia aj milenci, cez úzkosti, zúfalstvo, pochybnosti a strach, ktoré prináša jej povolanie a muži, s ktorými sa stretáva, zostáva vnútorne silnou a pevnou v odhodlaní žiť ďalej svoj život.

Čo si o knihe myslím ja?

V krátkosti – Rimanka putovala do mojich rúk z jednoduchého dôvodu – Alberto Moravia je jedným z autorov, ktorých tvorbu potrebujem ovládať na štátnice, ktoré sa neúprosne blížia. A...dala mi poriadne zabrať. Nebolo to ani jazykom (čeština je pre mňa ako rodný jazyk viac než ok), ani zápletkou (aj keď jej tam veľa nebolo), ale pravdepodobne postavami, ktoré krúžili dookola vo svojich šľapajách.
"Kdybych bývala méně zaslepená a nezkušená, bylo by mi napadlo, že jenom promyšlená neupřímnost se může pokusit vzbudit dojem dokonalosti; a že je znakem upřímnosti, když prozrazujeme na sebe vedle několika předností mnoho nedostatků a mnoho chyb." (s. 31)
Po zhliadnutí mini série Tess of the D´Aubervilles mi Adriana v mnohom pripomínala práve túto hlavnú postavu – mladé dievča, ktoré má, možno prehnane, dobrý charakter a ktoré sa v nesprávny čas dostane do situácie s nesprávnym mužom, ktorý jej zmení budúcnosť k horšiemu. Avšak v tomto prípade to pokračovalo pričinením hrdinky aj naďalej. Príbeh začína jej vzťahom s mladým vodičom bohatej rodiny Ginom, ktorý je síce na prvý pohľad manipulátorom, no aspoň prejavuje ako-také city. V jednom momente sa hrdinka spriatelí s Gisellou, ktorá je prostitútkou. Na krátkom výlete, na ktorom sa jej Gisella snaží "dohodiť" bohatého nápadníka, je Adriana znásilnená pod hrozbou vydierania. A od toho momentu prechádza na nové zamestnanie (predtým bola modelkou), ktoré si vo väčšine momentov užíva.
"Jestliže u mne po urážce dochází k nějaké změně, pak se to neprojevuje na mém chování ani na vnějším vzhledu, ale hluběji, v srdci, ktoré se uzavírá do sebe jako zdravé, prokrvené maso, které bylo zraněno a které se snaží co nejrychleji tu ránu zacelit. Ale jizvy zůstávají; jsou to změny, ktoré si takřka neuvědomujeme, ale které jsou vždycky konečné." (s. 94)
A tu sa dostáva do popredia môj problém – celý román je vystavaný na premise toho, že Adriana je donútená osudom do zlého zamestnania a že celé jej okolie je skazené, no len ona si zachová v srdci čistotu. A to nie je tak úplne pravda. Hrdinka si sama vybrala zamestnanie, priateľov, dokonca aj milencov. Niekoľkokrát v románe spomenie, ako je to práca, ktorú si často užíva a prináša jej naplnenie. A hoci v niekoľkých momentoch zapochybuje, v práci neprestáva. Užíva si aj ďalšie neresti, ako kradnutie či alkohol, a hoci sa párkrát snaží o odpustenie, je to z časti podmienené strachom a vinou.
"Někdo si možná pomyslí, že je velmi pohodlné přijmout hanebný, ale výnosný osud, místo abychom jej odmítli. Ale často jsem se ptala sama sebe, proč smutek a vztek tak často naplüjí srdce lidí, kteří chtějí žít podle určitých zásad a ve shodě s určitými ideály, kdežto ti druzí, co přijímají svůj život, který je především nicotností, bezejmenností a slabostí, jsou naopak veselí a lehkomyslní. V těchto případech ostatně nikdo neposlouchá zásad, ale své povahy, která takto bere na sebe podobu skutečného a vlastního osudu. A jak už jsem řekla, mým osudem byla radost, mírnost a klid; a já jsem jej přijímala." (s. 175)
A nakoniec tu máme najhoršiu časť knihy: Adrianin vzťah s Giacomom. Tento chlapec bol len ďalším manipulátorom neschopným lásky, na ktorého sa hrdinka obsesívne naviaže a je neschopná mu hocčo odoprieť. Prakticky sa mu fyzicky ponúka na každom stretnutí a nevadí jej, že jej city sú neopätované. Dokonca aj v momente, keď on úplne zlyhá, sa snaží vytiahnuť ho z diery, kam sa zahrabal sám. Aj napriek zaujímavým podnetom: ako prostredie ovplyvňuje charakter osoby, ako môže jedna udalosť zmeniť celý život, ako reagovať na osoby žijúce v podobných podmienkach...sa mi jednoducho táto kniha čítala ťažšie, než väčšina v poslednej dobe a to je čo povedať.

Moje hodnotenie...

...rozumiem kontextu a tomu, prečo bola táto kniha taká dôležitá v dobe, keď vznikla. Avšak pre dnešného čitateľa nepredstavuje rovnaký šok, ktorý by bol pre správne pochopenie a uvedomenie si problému potrebný. Adriana bola každou stranou viac postavou, ktorá nedokázala urobiť rozhodnutie, ktoré by viedlo k zmene a jej oddanosť Giacomovi bola viac než len nezdravá. Pre mňa 2,5/5*.

Komentáre