Turtles All the Way Down (John Green)

Názov: Turtles All the Way Down
Autor: John Green
Vydavateľstvo: Penguin Books Ltd

Rok vydania:  2017

Počet strán: 304
Žáner: YA román

Cena: od 15 € 

O knihe:

Šestnásťročná Aza sa nikdy neplánovala zapojiť do hľadania zmiznutého miliardára Russella Picketta, ale odmenou je 100 000 dolárov a jej najlepšia priateľka Daisy by sa do pátrania zapojila veľmi rada. Spoločne sa vydajú za Pickettovým synom Davisom, ktorý bol Azin kamarát z detstva. Aza sa len snaží byť dobrou dcérou, dobrou priateľkou, dobrou študentkou a dobrou detektívkou a pritom sa snaží žiť v špirále myšlienok, ktorá sa neustále zužuje.

Čo si o knihe myslím ja?

Po niekoľkých knižkách od Johna Greena mám pocit, že je to spisovateľ, ktorý píše neobyčajné knižky z toho dôvodu, že si vyberá témy a postavy, ktoré sú zároveň "bežné" v zmysle, že ich naozaj môžete nájsť v dnešnej dobe vo väčšom množstve, no zároveň "neobyčajné", pretože si vždy prechádzajú niečím zložitým, či už je to istý druh choroby (fyzickej, psychickej), alebo akéhosi odlúčenia od spoločnosti. A taktiež som prišla na to, že sú to knihy, ktoré sú prijímané buď výrazne pozitívne (dokonca niekedy aj ako "život meniace"), alebo pomerne negatívne. A tak poďme na to, čo vo mne vyvolala konkrétne kniha Turtles All the Way Down.

"We never really talked much or even looked at each other, but it didn´t matter because we were looking at the same sky together, which is maybe even more intimate than eye contact anyway. I mean, anybody can look at you. It´s quite rare to find someone who sees the same world you see."

Najvýraznejším motívom, ktorý je zároveň tým, čo bolo na tomto románe najoriginálnejšie a najzaujímavejšie, je stvárnenie mentálnej poruchy, a to konkrétne úzkosti a OCD (obsedantno-kompulzívnej choroby). Aza má v jej každodennom živote chvíle, keď sa všetko zdá byť v poriadku, no potom jediná maličkosť môže spustiť lavínu otázok, pochybností a neustáleho sa točenia v kruhu vlastných myšlienok. Najčastejšie je to posadnutosť baktériami a chorobami, ale tie nie sú jediným Aziným problémom. Jej choroba ju núti čítať články o všetkých možných (hoci nepravdepodobných) výsledkoch, ktoré jej úzkosť len zväčšujú. A potom je tu aj prvok fyzického ubližovania v podobe malej ranky na prste, ktorú si neustále otvára a nikdy ju nedokáže úplne vyliečiť. Možno tak, ako za nevyliečiteľnú považuje celú svoju osobu.

"...no one ever says goodbye unless they want to see you again."

Popri tom sa do príbehu dostávajú motívy neúplnej rodiny: Aza stratila otca a Davis, druhá hlavná postava, matku, no na rozdiel od Azinej mamy, ktorá sa snaží byť oporou a všetkým, čo jej dcéra potrebuje, sa Davisov otec rozhodol radšej ujsť od dvoch synov, než aby niesol zodpovednosť za nelegálne obchody. Neúplná rodina je motív, ktorý je pre YA romány, no aj literatúru dnešného dňa vo všeobecnosti, veľmi bežný. Práve neustály nárast takýchto rodín sa stáva viac bežnou informáciou, čo však tiež môže zasiahnuť veľké množstvo čitateľov s rovnakým problémom. 

"You´re both the fire and the water that extinguishes it. You´re the narrator, the protagonist, and the sidekick. You´re the storyteller and the story told. You are somebody´s something, but you are also your you."

Jediným nedostatkom, ako ho vidia aj iní čitatelia, je v podstate nepotrebná zápletka s Russellom Pickettom. Zmiznutie miliardára pôsobí viac ako zámienka ako zamiešať do príbehu mladého a pekného tínedžera, než skutočný problém, ktorý by mala hrdinka riešiť. Rozumiem potrebe romantickej zápletky, aj tomu, že akýsi dôvod sa nájsť musel, ale popri celej problematike mentálneho zdravia ustupuje do úzadia a objaví sa len raz za čas ako akýsi predel medzi myšlienkami. Davis tiež ako postava, ktorá by mala figurovať medzi hlavnými, nedostala takmer žiadny charakterový vývin, stal sa figúrkou potrebnou na spustenie špirály a potom ako nádej na zlepšenie. A potom je tu Daisy, najlepšia priateľka, ktorú môže čitateľ vnímať ako uhundranú a nespravodlivú kamarátku, alebo človeka s opodstatnenými sťažnosťami. Je len na vás, ktorým sa smerom sa vyberiete.

"The problem with happy endings is that they´re either not really happy, or not really endings, you kniw? Inreal life, some things get better and some things get worse. And then eventually you die."

Na záver o závere. Čakala som iný, no tento prekvapil a na začudovanie nesklamal. Bol totiž neukončeno-ukončený. A bez ďalších spojlerov len poviem, že nečakajte definitívne ukončenia všetkých príbehov. Veď život vždy pokračuje ďalej...

"The thing about a spiral is, if you follow in inward, it never actually ends. It just keeps tightening, infinetely."

Moje hodnotenie...

...pre mňa boli Korytnačky 4,5/5*. Niekedy som mala pocit, že takmer rozumiem tomu, čo Aza prežívala, ako myslela a ako reagovala. A hoci nie som v stave, ktorý sa úplne blíži tomu, čo zažila táto postava, som vďačná za to, že Green vychádzal aj z vlastných zážitkov a že sa autori púšťajú do tém, ktoré sú ťažké, no o ktorých treba hovoriť.