Osud Tearlingu (Erika Johansen)

Názov: Osud Tearlingu (orig. vydanie – The Fate of the Tearling)
Autor: Erika Johansen
Preklad: Patrick Frank
Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania:  2017 (orig. vydanie – 2016)

Počet strán: 464

Žáner: YA román 

Cena: 15 €

O knihe:

Kelsea už nie je iba dievča z chatrče, ba ani mocná kráľovná Tearlingu. Je z nej obyčajná väzenkyňa vydaná na milosť a nemilosť krutej Červenej kráľovnej. Vydala jej svoje zafíry, odovzdala jej svoju moc, a hoci tým celkom nezachránila svoje kráľovstvo, získala preň niekoľko rokov mieru. Dokážu ich jej poddaní zúročiť tak, aby už nikdy nemuseli do otroctva? Nezrúti sa celá ríša, keď nemá panovníčku? Alebo sa jej samej podarí zničiť neporaziteľné zlo, aj keď momentálne sedí v temnici hlboko pod palácom? Možno by mohla povolať na pomoc silné ženy z minulosti, ktoré sa jej zjavovali tak intenzívne, až s nimi prežívala ich dávne životy... (zdroj)

Čo si o knihe myslím ja?

Zakončenie trilógie, ktorá mala veľký potenciál, ale v mnohom ho jednoducho nenaplnila. Osud Tearlingu mal rovnaký problém ako časť pred ním – mal dve dejové línie, z ktorých tá "minulá" bola omnoho zaujímavejšia než tá v prítomnosti. V druhej časti série (Invázia do Tearlingu) sa autorka zamerala na prechod postáv do novej krajiny a na postavu Lily, s ktorou sa Kelsea začala čoraz viac stotožňovať. V tejto časti je to ďalšia generácia – Katie, Jonathan, Rowland a Gavin, ktorí vyrastajú vo svete, ktorý mal byť rajom, no začína zlyhávať. A práve táto generácia je odpoveďou na problémy, ktorými Tearling prechádza v súčasnosti.

"Nič nevieš naisto," zasyčala mu. "Kašlem ti na mágiu a videnia. Budúcnosť nie je pevne daná. Môžeme ju kedykoľvek zmeniť." (s. 338)

Problémom autorky je, že hoci si za hlavnú postavu série zvolila Kelsea, práve ona patrí menej zaujímavé postavy, ktoré prechádzajú toľkými problematickými zápletkami, až na nej čitateľovi prestane záležať. V prvých častiach to bola diskutabilná vonkajšia fyzická premena, "ľúbostné", či skôr sexuálne túžby alebo neschopnosť činiť racionálne rozhodnutia (čo by ako kráľovná robiť mala). Aj v tejto časti je skôr figúrkou, ktorá je ovládaná náhrdelníkmi s drahokamami, ktoré určujú každý jej krok. Kontrastne k tomu Johansen tvorí dejovú líniu Katie, ktorej vnútorný konflikt vernosti a oddanosti tvorí veľkú časť románu. Musí sa totiž rozhodnúť, koho bude nasledovať – Jonathana, syna Williama Teara, na ktorého bola položená obrovská časť zodpovednosti za budúcnosť mesta, alebo Rowa, ktorého snom je dostať pozornosť, ktorú si podľa neho zaslúži. Tento trojuholník nie je v začiatkoch čisto milostný, práve naopak, je viac otázkou lojálnosti a váhy rozhodnutí.

"Niečo sa v meste pokazilo, a kým nepríde na príčinu, nemôže s tým nič robiť. "Zabudli," odvetil Jonathan. "Zabudli prvé a najdôležitejšie poučenie z Prechodu." "A to je aké?" neznášala, keď hovoril o Prechode. Vedel o ňom veľa, viac ako ktokoľvek z ich rovesníkov, no liezlo to z neho ako z chlpatej deky. "Že sa máme starať jeden o druhého." (s. 336)

Jednou z najzaujímavejších otázok, ktorým sa autorka venovala, bola sila pokrvnosti a toho, ako veľmi sú deti ovplyvnené svojimi rodičmi a ich rozhodnutiami. Niekedy deti pokračujú v šľapajách svojich rodičov, pretože sa to očakáva, niekedy si to vyberú sami a niekedy je ich túžbou ísť presne opačným smerom. Autorka sa dotkla väčšiny možností u rôznych postáv a dala tak čitateľovi príležitosť zamyslieť sa nad tým, ktorá je tá správna, a či taká vôbec existuje.

"Celý život ma ľudia pozorujú a čakajú, že budem miniatúrou svojho otca. Je to v poriadku, chápem ich, ale dynastie sú nebezpečné. Keď si raz vyberú niekoho, kto bude viesť mesto, nemalo by to byť len preto, že je niečí syn." (s. 159)

Záver románu je predmetom mnohých diskusií a ja si doteraz nie som stopercentne istá tým, či som s ním spokojná, alebo som čakala niečo viac. Môžem však povedať, že autorka vybočila z predvídateľných možností, ktoré sa jej ponúkali a aj napriek nespokojnosti časti čitateľov zvolila netradičný, možno antiklimatický, no isto prekvapivý spôsob, akým uzavrieť kapitolu príbehu Kelsea Glynnovej.

"Zvrtla sa a zistila, že za ňou stojí William Tear. Jeho prítomnosť jej pripadala celkom logická, ako to už vo sne chodí. Len prázdne knihy boli priveľmi desivé na to, aby to mohla byť pravda. "Prečo sú prázdne?" spýtala sa ho. "Povedal by som, že preto, lebo budúcnosť sa ešte nerozhodla." (s. 424)

Nakoniec môžem povedať, že z celej tejto knihy si takmer nepamätám to, čo sa stalo s Kelsea, ale dejová línia minulosti bola plná prekvapení, zauzlení a dilem, ktorých sa autorka zhostila veľmi dobre a ponúkla príbeh, ktorý si zaslúžil byť opísaný a zaznamenaný a ktorý doplnil medzery, vytvárané od začiatku prvej knihy.

Moje hodnotenie...

...táto séria mala svoje plusy a (mnohé) mínusy. Každá kniha bola veľmi odlišná, ale takmer (presne) po roku môžem povedať, že od prvej časti sa autorka posunula dobrým smerom. Začala lepšie vyberať postavy, ktorým venovala priestor v príbehu. Pre mňa 3,5/5*, a to hlavne za Katie, Jonathana a Gavina.