Kráľovná Tearlingu (Erika Johansen)

Názov: Kráľovná Tearlingu (orig. vydanie – The Queen of the Tearling)

Autor: Erika Johansen

Preklad: Martin Štulajter

Vydavateľstvo: YOLi

Rok vydania: 2015 (orig. vydanie – 2014)

Počet strán: 376

Žáner: fantasy pre (mladých) dospelých

Cena: 14 €

O knihe:

V deň svojich 19. narodenín sa Kelsea, korunná princezná kráľovstva Tearling, vychovávaná v bezpečnom úkryte, vydáva na cestu, ktorej cieľom je získanie trónu, ktorý jej právoplatne patrí. No ani jej strýko, ktorý je vládnucim regentom, ani šľachta nie sú z tejto správy nadšení. Mladá a neskúsená vládkyňa sa musí s pomocou vernej gardy postaviť najväčšej hrozbe zo všetkých – nátlaku Červenej kráľovnej Mortmesnu, s ktorou pred rokmi jej matka podpísala dohodu o prímerí s podmienkou každomesačnej zásielky otrokov, ktorú Kelsea poruší a teraz už niet cesty späť.

Čo si o knihe myslím ja?

Po veľmi dramatickom úvode sa pokúsim spomenúť si na väčšinu pripomienok a postrehov, ktoré som mala pri čítaní tejto veľmi zaujímavej a netradičnej knihy. Kniha v skratke: mladá žena cestuje, cestuje, háda sa, vládne, šomre, rebeluje, cestuje a čaruje. Ok. Teraz podrobnejšie.

"Proti gynnovskej kráľovnej pôsobilo toľko síl, že mohla byť kameňom vytŕčajúcim z Božieho oceána, ktorý neúprosne vyhladí príliv a odliv. Ako však ukazuje história, namiesto toho sa nechala formovať."

Kráľovnú Tearlingu, ako prvú časť trilógie, tvorí predstavenie postáv a sveta, v ktorom sa čitateľ pohybuje. Veľkú časť knihy tvorí putovanie mladej kráľovnej do hradu, putovanie mimo hradu, putovanie na návštevy chcené aj nechcené...v krátkosti, obsahuje veľa putovania (ale nevyrovná sa Hobitovi). V podstate ním však autorka ponúka priestor na spoznanie charakterov Kelsea a jej gardy (ktorá pôvodne slúžila jej matke), pretože môžu rozprávať príhody, zdieľať svoje príbehy a nie sú rušení dynamickým dejom, ktorý ešte len má prísť. Druhú časť tvorí hlavne skúmanie fantasy časti tohto románu: zázračných drahokamov, ktoré hlavná hrdinka vlastní, nepriateľov v podobne kráľovnej – čarodejnice a krajiny, v ktorej sa príbeh odohráva. Bez toho, aby som prezradila mnoho z ich dôležitosti (keďže týmto trom veciam sa do hĺbky venuje druhá kniha), veľa čitateľov môže byť zmätených spojením dvoch, na prvý pohľad vylučujúcich sa, informácií – príbeh sa odohráva v budúcnosti, ale opisom spôsobu života pripomína stredovek. Nebojte sa, má to zmysel. Len sa ho nedozviete v prvej knihe.

"V histórii Tearlingu sa už udiali aj zvláštnejšie veci. Možno naozaj bola Pravou kráľovnou. Možno."

Našlo sa však niekoľko vecí, ktoré mi vadili: 1. preklad bol v niektorých momentoch zastaralý a nefunkčný (neviem, či niekto ešte používa slovo kefovačka); 

2. veľká časť knihy bola venovaná otázke krásy, čo by nemuselo byť zlé, ak by to nebol jeden z najväčších problémov, ktoré hrdinka rieši. Je pravda, že je často porovnávaná so svojou krásnou matkou, ktorú nikdy nepoznala, no jej posadnutosť výzorom išla niekedy na nervy; 

3. Kelsea. V prvom dieli je uponáhľaná, nepripravená a impulzívna. Nie príliš dobrá kombinácia pre kráľovnú (a nezabudnime na posadnutosť porovnávaním sa). Nie je to práve príkladná hrdinka a ešte sa neviem rozhodnúť, či ju autorka tvorila s úmyslom, že sa s ňou má čitateľ stotožniť (lebo to je je práve ľahká úloha); 

4. garda a jej správanie je zo začiatku prehnane stereotypné (pitie a spievanie pri ohni, prehnaná drsnosť) a následne úplne nečakané, keďže nezvládajú úlohu, na ktorú boli vybraní – chrániť princeznú (ktorú unesú a napadnú hneď niekoľkokrát) a posledný 

5. bod. Cirkev. Rozumiem, prečo je v tomto svete vykreslená tak, ako je, ale spôsob písania autorky pôsobí prehnane zatrpknuto a odmietavo spôsobom, ktorý si všimol nejeden čitateľ.

"Znakom pravého hrdinu je to, že svoje najhrdinskejšie skutky koná potajomky. Nikdy sa o nich nedozvieme. A predsa si ich, priatelia, akosi uvedomujeme."

Aby som však spomenula špecifiká tejto knihy, ktoré ju odlišujú od ostatných: 1. rozoberá ťažké témy – ako napr. znásilnenia, otroctvo a tyraniu, čo sa ešte znásobí v ďalšom dieli. Práve pre tieto témy by som román odporúčala staršiemu čitateľovi (alebo vyspelému tínedžerovi); 2. fantasy spojené s dystopiou, avšak toto spojenie je netradičné – ako môže dystopický román vyzerať ako stredoveký?! (dobrá otázka, je zodpovedaná v Invázii do Tearlingu); 3. vzťahy medzi postavami, ktoré nie sú práve také, ako by ste ich očakávali – strážcovia nemusia byť vždy zdvorilí, kráľovná nemusí rešpektovať svoju rodinu a tak ďalej, a tak ďalej.

Moje hodnotenie...

...Kráľovej Tearlingu som dala 3,75/5*, no môžem povedať, že ďalší diel je (podľa môjho názoru) lepší a oplatí sa siahnuť aj po pokračovaní.