Statusové hlásenia (Radoslav Tomáš)
Autor: Radoslav Tomáš
Vydavateľstvo: Kon-Press
Rok vydania: 2011
Počet strán: 56
Žáner: básnická zbierka
Cena: 7 €
O čom kniha vlastne je?
Statusové hlásenia sú treťou zbierkou slovenského lyrika Radoslava Tomáša, od ktorého som prečítala a v krátkosti zrecenzovala jeho prvotinu Chlapec. Táto zbierka je výnimočná spôsobom vzniku - autor ju totiž postupne uverejňoval na internete v podobe statusov alebo poznámok na facebooku. Zbierka je fiktívnou antológiou fiktívnych európskych poetov a poetiek, ktoré si Tomáš vymyslel a mohol experimentovať s rodovou či štátnou príslušnosťou a identitou.
Čo si o knihe myslím ja?
V tejto knihe nájdete mnohé: vnútorné prežívanie, folklórnu inšpiráciu, erotiku, témy lásky, staroby a vzťahov, a to všetko často zo ženského pohľadu. Autor búra istý druh predsudkov, či zaužívaných konotácií - napr. využíva ružovú obálku knihy, možno netradičnú voľbu pre knihu od mužského autora.
Priniesla táto zbierka niečo nové? Pravdepodobne nie. Priznávam sa, že prvotina Chlapec ma asi zaujala viac, no aj tu autor ukazuje svoju schopnosť písať vo voľnom verši a nestratiť sa v myšlienkach. Niektoré básne boli prekvapivé, v niektorých čitateľ zabúda na to, že ju nenapísala žena z Ukrajiny, ale mladý muž z Popradu (čo je celkom zámer autora). Jednou z vecí, ktorú som mala na tejto knihe rada, bolo to, akými rôznymi spôsobmi je možné písať. Každá báseň bola úplne iná, využívala iný druh poézie, niekde to boli krátke verše, niekde dlho plynúci text. A čo bolo možno najlepšie? Ako cez text na jednej strane môže človek načrtnúť tak hlboké príbehy. Skrývajú sa za kratučkým textom, niekedy sú naznačené len jedinou vetou. No ak tie osudy hľadáte, nájdete ich. Nakúkajú na vás spoza vety a vy môžete preskúmať život niekoho iného.
To, že každá báseň je na prvý pohľad písaná niekým konkrétnym, vám umožňuje skúmať to, či status autorstva, rodovej identity, či geografického statusu ovplyvňuje písanie, či vaše pohlavie mení váš pohľad na svet, či vnímate stereotypy alebo vám na nich nezáleží. Ako je na tom vaše (pod)vedomie?
Kratučké citácie zo zbierky...
O čom kniha vlastne je?
Statusové hlásenia sú treťou zbierkou slovenského lyrika Radoslava Tomáša, od ktorého som prečítala a v krátkosti zrecenzovala jeho prvotinu Chlapec. Táto zbierka je výnimočná spôsobom vzniku - autor ju totiž postupne uverejňoval na internete v podobe statusov alebo poznámok na facebooku. Zbierka je fiktívnou antológiou fiktívnych európskych poetov a poetiek, ktoré si Tomáš vymyslel a mohol experimentovať s rodovou či štátnou príslušnosťou a identitou.
Čo si o knihe myslím ja?
V tejto knihe nájdete mnohé: vnútorné prežívanie, folklórnu inšpiráciu, erotiku, témy lásky, staroby a vzťahov, a to všetko často zo ženského pohľadu. Autor búra istý druh predsudkov, či zaužívaných konotácií - napr. využíva ružovú obálku knihy, možno netradičnú voľbu pre knihu od mužského autora.
Priniesla táto zbierka niečo nové? Pravdepodobne nie. Priznávam sa, že prvotina Chlapec ma asi zaujala viac, no aj tu autor ukazuje svoju schopnosť písať vo voľnom verši a nestratiť sa v myšlienkach. Niektoré básne boli prekvapivé, v niektorých čitateľ zabúda na to, že ju nenapísala žena z Ukrajiny, ale mladý muž z Popradu (čo je celkom zámer autora). Jednou z vecí, ktorú som mala na tejto knihe rada, bolo to, akými rôznymi spôsobmi je možné písať. Každá báseň bola úplne iná, využívala iný druh poézie, niekde to boli krátke verše, niekde dlho plynúci text. A čo bolo možno najlepšie? Ako cez text na jednej strane môže človek načrtnúť tak hlboké príbehy. Skrývajú sa za kratučkým textom, niekedy sú naznačené len jedinou vetou. No ak tie osudy hľadáte, nájdete ich. Nakúkajú na vás spoza vety a vy môžete preskúmať život niekoho iného.
To, že každá báseň je na prvý pohľad písaná niekým konkrétnym, vám umožňuje skúmať to, či status autorstva, rodovej identity, či geografického statusu ovplyvňuje písanie, či vaše pohlavie mení váš pohľad na svet, či vnímate stereotypy alebo vám na nich nezáleží. Ako je na tom vaše (pod)vedomie?
Kratučké citácie zo zbierky...
svet vlastne nemá dobrú pamäť, preto si môžeme spomenúť aj na veci, ktoré sa nikdy nestali. vidíme vo fragmentoch - okamihy a nezapísané chvíle nechávajú po nás otlačky. napadá mi, že keď dnes ideme spať a zhasneme, o pár minút sa dajú rozoznať takmer všetky veci v izbe. všade je dostatok svetla, možno práve preto sa tak bojíme tmy.
Tomáš Radov, nehovoriť jazykmi (Slovensko)
V čase e-mailov máš zrazu chuť písať listy.
No zisťuješ, že nemáš ani adresár svojich známych,
všetci sú elektronickí.
...
skorosamota nie je odstup od vecí,
ale ľahostajnosť. A čo ťa najviac zaráža -
nebadane ju už máš rád.
Aleš Razavski, Skorosamota (Bielorusko)
Vezmi ma znova
do vlaku, o ktorom
sa nám snívalo,
mali sme šestnásť a neprekážalo
nám šúpať pomaranče
holými prstami. Alica,
čo robíš práve teraz? Nezabudni
na všetky tie príchody
a utekania. Trvali milióny rokov.
A všetky boli naše.
Constaninos Christodoulou, Alica (Cyprus)
Túto knihu som zaradila do mojej 2016 Reading Challenge pod kategóriu Kniha pod 7 €. Ak si chcete túto knihu prečítať, no možno nechcete investovať, tu je blog autora s básňami.
Komentáre
Zverejnenie komentára