Boh múch (William Golding)
Autor: William Golding
Vydavateľstvo: Svetová knižnica SME (4. kniha)
Rok vydania: 2004 (orig. vydanie – 1954)
Počet strán: 220
Žáner: psychologický román
Čo sa stane, ak na opustenom ostrove havaruje lietadlo so skupinou tínedžerov v období nukleárnej vojny? Najstarší z nich majú 12-13 rokov, najmladší sú ešte len deti. Splnený sen alebo nočná mora? Dokážu si mladí chlapci vytvoriť civilizovanú spoločnosť s pravidlami, alebo to je niečo nemožné? Kam až dokáže zájsť mladý človek bez usmerňovania od momentu, keď si uvedomí, akú veľkú moc môže mať?
Čo si o knihe myslím ja?
O tejto knihe sa hovorí už roky, ale nikdy som úplne nechápala, prečo je tak populárna...až doteraz. Jedného dňa som si ju vypožičala zo školskej knižnice a začítala sa do jedného z najstrašidelnejších príbehov. Prečo je tak strašidelný? Pretože je reálnejší, než sme si ochotní pripustiť.
Príbeh sa začína pomerne zmätočne, nevieme, kto je rozprávačom, z kade prišli postavy, čo sa im stalo, ako sa volajú, v akom sú veku, kedy sa príbeh odohráva...jednoducho nevieme nič. Postupne sa však stretávame s Ralphom, jednou z hlavných postáv a Bravčom, mladým astmatikom, inteligentným, no šikanovaným chlapcom. Po niekoľkých stranách postupne spoznáme ďalších chlapcov, medzi nimi aj Jacka, mladého zboristu, ktorý sa stane akýmsi opakom Ralpha, no nie nutne zápornou postavou.
"Kameň, symbol nezmyselne tráveného času, preletel vari päť metrov od Henryho pravice a padol do vody. Roger zdvihol priehrštie kameňov a pokračoval v hádzaní. Okolo Henryho opísal v duchu asi šesťmetrový kruh, do ktorého sa neodvážil hodiť. Neviditeľne, a predsa ešte silne pôsobili tabu starého života. Nad drepiacim chlapcom sa rozprestierali ochranné krídla rodičov, školy, policajtov a zákona." (s. 67)
Hlavným cieľom Ralpha, ako zvoleného veliteľa, je udržiavanie dymu, podľa ktorého by ich mali uvidieť okoloidúce lode - opakom je Jack, ktorého cieľom je lov a zháňanie potravy. Ostatní chlapci, hlavne malkáči (teda malí chlapci) si užívajú slobody, kde sa môžu hrať v mori, jesť, čo chcú a mať trochu oddychu od rodičov. Postupom času (ktorý nie je explicitne vyjadrený) sa však táto malá spoločnosť začína rúcať. Dynamika skupiny, vodcovstvo, viera a rituály sa začínajú pomaly zvrhávať, čo je vystupňované prítomnosťou "zvieraťa". Prežitie, zábava, zhromaždenia, lov, skandovanie, toto všetko sa pomaly pretvára na niečo strašidelné a smrteľné.
"Obaja chlapci sa prebodávali pohľadmi. Na jednej strane oslnivý svet lovu, boja, drsnej odvahy, šikovnosti, na druhej strane svet túžob a rozpačitej rozvážnosti." (s. 76)
Nechcem prezrádzať koniec románu, no môžem povedať, že mi nebolo všetko jedno. Nebola som si istá tým, ako sa to všetko skončí, ani tým, či to vedieť chcem. Knihy ako táto sú desivé vo svojej podstate, pretože ukazujú človeka takého, akým by sa mohol stať. Hranica medzi morálnosťou a hriechom, medzi zábavou a utláčaním, dobrom a zlom je tenká a niekedy na jej prekročenie stačí jediný chybný krok. Tak ako Dorian Gray ukázal na to, ako nás môže pohltiť naša posadnutosť, tak táto kniha ukazuje to, ako môže spoločnosť udržiavať človeka "na uzde". Čo sa však môže stať, keď nemá dôvod byť krotený?
"Ralph na hru pristal a všetci sa rozosmiali. Všetci šťuchali do Roberta, ktorý komicky poskakoval. (...) Znezrady sa Robert rozkvičal a šialene sa metal. Jack ho chytil za vlasy a zamával dýkou. Za ním stal Roger a usiloval sa dostať bližšie. Ozval sa obradný spev, ktorým sa zakončoval lov. "Diviaka zabi! Podrež mu krk! Diviaka zabi! Dobi ho!" Aj Ralph sa predieral bližšie, akoby sa aj jemu žiadalo zasiahnuť hnedé zraniteľné telo. Všetkých sa zmocnila túžba Robertovi ublížiť a rozgniaviť ho." (s. 125)
Jedným zo zaujímavých aspektov bola aj vina. To, ako si človek dokáže všetko odôvodniť. Ako si môže všetko zaobaliť a tváriť sa, že to, čo robí, je v skutočnosti správne. Každý má svoje dôvody, hrdina či zloduch, obaja si vedia svoje konanie podložiť svojou pravdou, kto však môže určiť, ktorá z nich je "správna"?
"Chlapci sa pri týchto slovách prestali rozchádzať a obrátili sa, aby vychutnali novú zrážku dvoch odlišných duší v temnote." (s. 130)
Je pravda, že príbeh je zo začiatku naťahovaný, v podstate sa toho deje veľmi málo a naozajstné problémy nastávajú až v poslednej tretine, no myslím si, že aj to má svoj dôvod. Všetko je totiž zo začiatku normálne, všetci sú ešte obmedzovaný svojimi spomienkami, výchovou a pravidlami, no tie pomaly opadávajú. Tak, ako sa ich vzhľad mení, dorastajú im vlasy, naliepa sa nich špina a trhá oblečenie, tak sa z nich pomaly vytráca aj zmysel pre "ľudskosť" a hranice. Vskutku zaujímavé.
"Boli ste blázni, keď ste si mysleli, že sa vám to zviera podarí uloviť a zabiť!" ozvala sa hlava. V okolitom pralese a vo všetkých tmavých húštinách sa ozval silený smiech. "Ty si to vedel, nie? Ty si vedel, že som vašou súčasťou." (s. 157)
Neviem prečo na mňa tieto knihy pôsobia tak silne - Portrét Doriana Graya, 1984, Boh múch - spoločnosť ako taká ma stále viac prekvapuje a fascinuje. Túžby človeka, možno veľmi ukryté, ktoré dokážu vyjsť pod správnym tlakom na povrch. Krutosť, moc, hriech. Ak by ste chceli niekedy podiskutovať, ozvite sa. Lebo momentálne ma tieto knihy fascinujú a rozmýšľam nad týmito knižnými experimentami. Spoločnosť je v procese pretvárania, niektoré hranice už padli a považujeme to za normálne a je len otázkou času, kedy padnú aj tie ostatné.
Moje hodnotenie...
...4/5*, pretože bol začiatok naozaj veľmi zdĺhavý a opisy sa niekedy zdali byť nekonečné. Niektoré časti sa nezdali byť až také dôležité a niektoré si vyžadovali viac priestoru. Túto knihu však odporúčam, ak máte chuť na príbehy o človeku zbaveného všetkých pravidiel a naučených poučiek (a čo je strašidelnejšie - ide tu o deti).
Komentáre
Zverejnenie komentára