Medzerový plod (Veronika Šikulová)
Autor: Veronika Šikulová
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2014
Počet strán: 200
Žáner: poviedka
Cena: 12 €O čom kniha vlastne je?
"Veronika Šikulová niekoľko rokov píše fejtóny do časopisu Miau. Z niektorých urobila poviedky, z iných ostali fejtóny. Popritom stále čosi píše. Aj preto pri niektorých jej poviedkach budete mať pocit, že ste ich už niekde čítali. Nie je to celkom tak. Autorka sa rada hrá, maže, kombinuje a pointuje nanovo. Poviedka je jej najobľúbenejší žáner. Má rada, ak sa o spisovateľovi hovorí, že stále píše tú istú knižku. O nej to platí dvojnásobne. Popri knižkách Domček jedným ťahom, Miesta v sieti či Diera do svetra vznikali poviedky. Hádam sa jej podarilo na plátno pridať zopár nových postáv a postavičiek, iným rozostriť kontúry. Tak nejako vznikla knižka, ktorá má príznačný názov Medzerový plod." (zdroj)
Prečo som si knihu vybrala?
Na hodine literatúry nám slečna doktorantka doniesla malú knižku s finalistami súťaže Anasoft litera, o ktorej som síce vedela, ale bližšie som sa o ňu nezaujímala. Väčšina autorov mi bola známa (z počutia, školy, besedy) a ich knihy ma ešte čakajú, ale rozhodla som sa začať víťazom ceny a zistiť, či za to stojí.
Čo si o knihe myslím ja?
Priznávam sa, že začiatok tejto knižky mi dal zabrať. Nebola som si istá, kto je hlavnou postavou, o čo sa autorka pokúša, čo chce vlastne povedať, ani či mám v čítaní pokračovať. Potom prišla časť, pri ktorej som zastala a zamyslela sa. Potom prišla ďalšia. A ďalšia. A potom to začalo dávať zmysel.
O čom je táto kniha? O hrdinke. A jej mame. O vzťahoch a zážitkoch. Veci, ktoré ste zažili, ale nikdy nedali na papier. Veci pekné a veci smutné. Odchody a nefungujúce vzťahy. Maličkosti. Emócie, vône, zvuky.
Hrdinka trávi posledné chvíle s mamou na onkológii. Rozpráva jej o maličkostiach a verí, že bude lepšie. Muži v ich životoch sú čudní, mŕtvi alebo vzdialení. Hrdinka cestuje z Bratislavy do Modry a späť, nakupuje čajové šálky a stará sa o Gitu, ktorá žije na ulici a rada fajčí cigarety. Rola ženy, jej radosti, starosti, povinnosti, láska, dôvera, zodpovednosť. Toto všetko prepletené príbehmi z bežného dňa, čo zažila hrdinka na plavárni, ako sa ľudia menia, aké to je byť mamou a dcérou zároveň či o čom sa najčastejšie háda s mužom.
Takže čo. Bola to dobrá kniha? Je...zaujímavá. Miestami som bola nadšená, miestami zmätená. Niekedy ma Šikulovej štýl ohúril, niekedy trošičku sklamal. Nemá zápletku a pôsobivý koniec, pretože nie všetko v našom živote je sci-fi či romantická komédia. Je to kniha, ktorá sa vám pomaličky dostane pod kožu. Nájdete v nej spomienku, na ktorú ste dávno zabudli alebo započujete vlastné myšlienky.
Moje hodnotenie...
...je 4/5*. Myslím, že sa táto kniha dotkla mojich ešte nedávnych spomienok a rán. Ale to nebolo zlé. Bolo to pravdivé. Či si ju máte prečítať aj vy? Ak máte radi súčasnú slovenskú literatúru o živote, tak áno. A ak chcete intímnu knihu, ktorá stále zostáva úprimnou a reálnou, tak je to kniha pre vás. Minimálne to skúste. Ak ale nemáte radi modernú prózu zo života, bez hlbokej a dramatickej zápletky, tak radšej možno túto knihu preskočte.
"Krása a zdravie vzbudzujú dôveru." (s. 54)
Prečo som si knihu vybrala?
Na hodine literatúry nám slečna doktorantka doniesla malú knižku s finalistami súťaže Anasoft litera, o ktorej som síce vedela, ale bližšie som sa o ňu nezaujímala. Väčšina autorov mi bola známa (z počutia, školy, besedy) a ich knihy ma ešte čakajú, ale rozhodla som sa začať víťazom ceny a zistiť, či za to stojí.
"...každé ráno sa trepe do niečoho, čo ledva zapne ako tá z reklamy, a ako ďalších sto z inej reklamy drží tristodeväťdesiatušiestu diétu vo svojom živote, zaručený úspech, žerte ryžu, nič iné, alebo mrkvu a mrkajte každé ráno najskôr pravým a potom ľavým okom do zrkadla, trikrát sa otočte, nájdite čiernu mačku a potom zjedzte chren!" (s. 63)
Čo si o knihe myslím ja?
Priznávam sa, že začiatok tejto knižky mi dal zabrať. Nebola som si istá, kto je hlavnou postavou, o čo sa autorka pokúša, čo chce vlastne povedať, ani či mám v čítaní pokračovať. Potom prišla časť, pri ktorej som zastala a zamyslela sa. Potom prišla ďalšia. A ďalšia. A potom to začalo dávať zmysel.
"Vie, že on masku nepotrebuje. Možno by boli prekvapení, keby zistili, že pod jeho škraboškou je celá vrstva masiek a pod nimi možno len čudlík, na ktorý sa tie masky pripevňujú." (s. 77)
O čom je táto kniha? O hrdinke. A jej mame. O vzťahoch a zážitkoch. Veci, ktoré ste zažili, ale nikdy nedali na papier. Veci pekné a veci smutné. Odchody a nefungujúce vzťahy. Maličkosti. Emócie, vône, zvuky.
Hrdinka trávi posledné chvíle s mamou na onkológii. Rozpráva jej o maličkostiach a verí, že bude lepšie. Muži v ich životoch sú čudní, mŕtvi alebo vzdialení. Hrdinka cestuje z Bratislavy do Modry a späť, nakupuje čajové šálky a stará sa o Gitu, ktorá žije na ulici a rada fajčí cigarety. Rola ženy, jej radosti, starosti, povinnosti, láska, dôvera, zodpovednosť. Toto všetko prepletené príbehmi z bežného dňa, čo zažila hrdinka na plavárni, ako sa ľudia menia, aké to je byť mamou a dcérou zároveň či o čom sa najčastejšie háda s mužom.
"...niektorých v autobuse už pozná, zavše si kývnu na pozdrav, nerada si sadá k ľuďom, ktorých pozná, bojí sa, že sa s niekým bude musieť rozprávať, že rozhovor vyruší ticho či neticho, čo je v nej." (s.161)
Takže čo. Bola to dobrá kniha? Je...zaujímavá. Miestami som bola nadšená, miestami zmätená. Niekedy ma Šikulovej štýl ohúril, niekedy trošičku sklamal. Nemá zápletku a pôsobivý koniec, pretože nie všetko v našom živote je sci-fi či romantická komédia. Je to kniha, ktorá sa vám pomaličky dostane pod kožu. Nájdete v nej spomienku, na ktorú ste dávno zabudli alebo započujete vlastné myšlienky.
Moje hodnotenie...
...je 4/5*. Myslím, že sa táto kniha dotkla mojich ešte nedávnych spomienok a rán. Ale to nebolo zlé. Bolo to pravdivé. Či si ju máte prečítať aj vy? Ak máte radi súčasnú slovenskú literatúru o živote, tak áno. A ak chcete intímnu knihu, ktorá stále zostáva úprimnou a reálnou, tak je to kniha pre vás. Minimálne to skúste. Ak ale nemáte radi modernú prózu zo života, bez hlbokej a dramatickej zápletky, tak radšej možno túto knihu preskočte.
"Kolega v práci jej hovoril o spolužiakovi z gymnázia, ktorý napísal poviedku o dvoch rodinách, čo sa nemali rady. Tiež sa navzájom počúvali horčičákmi, klopali si na radiátory a búchali päsťami na stenu. Až do tej steny urobili dieru a zistili, že na druhej strane je taký istý byt, iba v zrkadlovom obraze, ba aj takí istí ľudia. Nie sme to my?" (s. 113)
Túto knihu som zaradila do mojej 2015 Reading Challenge pod kategóriu Kniha, ktorá vyhrala literárnu cenu.
Komentáre
Zverejnenie komentára