Tešiť sa z maličkostí│Zamyslenie #5

Mám dvoch kamarátov, ktorí majú radi iné veci než ja. Premýšľajú inak než ja. Všímajú si veci, ktoré ja bežne nevidím. Počúvajú veci, ktoré ja nepočúvam. Vedia si veci užiť inak než ja.

Pred niekoľkými dňami som s jedným z týchto kamarátov cestovala vlakom. Pozerali sme sa z toho istého okna a videli odlišné veci. On si všímal maličkosti a tešil sa z nich. Za niekoľko krátkych minút zopakoval hneď niekoľkokrát: "To je krásne! Vidíš to? V akom krásnom svete žijeme..." A mňa to fascinovalo. A preto som sa rozhodla urobiť v mojom živote niekoľko zmien.

Vypočula som si interpretov, ktorých mi odporučili a prišla som na to, že to nie je až také zlé (a posledných pár dní som nepočúvala nič iné). Čítala som básne z kníh, ktoré majú radi a zistila som, že majú hĺbku, ktorá sa dá nájsť, ak ju chcete hľadať. A hlavne som sa rozhodla spomaliť a vidieť. Nie len pozerať, ale aj vidieť. A vieš, aké krásne veci si vtedy môžeš všimnúť?

Farby jesene. Pomaly padajúce listy, ktoré na chvíľočku zastanú vo vzduchu. Jemné slnečné svetlo, ktoré pomaly putuje z jedného listu na druhý. Momenty životov iných ľudí, o ktorých nič nevieš, no na chvíľu sa vaše životy spoja. Hlasy zvierat, ktoré ti možno chcú niečo povedať a možno sa len zhovárajú medzi sebou. Vôňu prírody a niekedy aj smrad ľudských výtvorov. Nápisy na stenách, ktoré tam raz niekto zanechal a dúfal, že si ich niekto všimne. Pohyby, ktoré sú pre nás také prirodzené a za ktoré nie sme dostatočne vďační. Smiech. Kamaráti, ktorí ťa povzbudia. Žiariace oči niekoho, kto hovorí o veciach, ktoré ho tešia. Objatia. Vietor, ktorý neznášame, ale keby tu nebol, chýbal by nám. Obchody s knihami preplnenými slovami iných ľudí, napísané práve pre teba. Dážď, ktorý prejde veľkú diaľku a potom ti sadne na vlasy. 

A čo ty? Tešíš sa zo sveta, v ktorom žiješ?