Chlapec bez mena (Slavka Liptáková)
Autor: Slavka Liptáková
Vydavateľstvo: Slavka Liptáková
Rok vydania: 2007
Počet strán: 53
Žáner: poviedka
Cena: 10 €O čom kniha vlastne je?
"Nikto sa už nepamätal, ako sa volá. Ani on sám. Spočiatku si ľudia skúšali spomenúť, lámali si hlavy, ale nespomenuli si A tak sa o ňom zhovárali čoraz menej, až na neho takmer celkom zabudli. Boli to jednoduchí ľudia. Rozprávali len o tom, čo malo svoje meno, ako sa patrí." (s. 7)
Čo sa mi na knihe páčilo?
Ako to povedať krátko, ale výstižne...táto kniha je krásna. Má toľko vrstiev, ktoré môžete preskúmať. Opisuje zložité a ťažké veci v živote človeka (smrť, klebety, odlúčenie od spoločnosti) takým jednoduchým spôsobom, ktorý na prvý pohľad pripomína rozprávku pre deti.
Dočítate sa o malom Chlapcovi, ktorého po smrti jeho rodičov zdedila jeho starká. Tá ho učí, že láska nie je dobrá, pretože ten, čo miluje, je nakoniec sklamaný. Láska v tejto knižke nie je vypovedaná, ale je prítomná. Či už cez starkú alebo cez Emila.
Chlapec sa snaží zapadnúť, robiť to, čo robia ostatní, nájsť svoje meno, identifikovať sa...ale nakoniec možno zistí, že to nepotrebuje. Nemusí len jednoducho zapadnúť do kruhu nemilujúcich, sklamaných a nešťastných ľudí.
Ilustrácie vytvorené Ferom Liptákom sú veľmi špecifické a dokážete ich rozoznať kdekoľvek. Tvoria veľkú časť knihy a tak tvoria s textom jeden ucelený celok, pretože jedna časť pomáha tej druhej a naopak.
Moje hodnotenie...
...jednoznačne 5/5*! Ak si knihu nechcete kúpiť, skúste ju aspoň nájsť v kníhkupectve a prečítať si ju tam. Zvládnete to za krátku chvíľu, ale o príbehu Chlapca bez mena ešte môžete premýšľať veľmi dlho...
Dočítate sa o malom Chlapcovi, ktorého po smrti jeho rodičov zdedila jeho starká. Tá ho učí, že láska nie je dobrá, pretože ten, čo miluje, je nakoniec sklamaný. Láska v tejto knižke nie je vypovedaná, ale je prítomná. Či už cez starkú alebo cez Emila.
"Cestou rozmýšľal o menách, ktoré ľudia dostanú, keď sa narodia, a trmácajú sa s nimi celý život. Všetko,čo sa im prihodí,sa do takého mena zmestí. A už tam zostane. Napokon bol rád,že žiadne nemá. Jeho klamstvá a omyly rozfúka vietor." (s. 50)
Chlapec sa snaží zapadnúť, robiť to, čo robia ostatní, nájsť svoje meno, identifikovať sa...ale nakoniec možno zistí, že to nepotrebuje. Nemusí len jednoducho zapadnúť do kruhu nemilujúcich, sklamaných a nešťastných ľudí.
"Veľakrát od starkej počul, že žiť sa musí, teraz už vedel ako. Videl to na vlastné oči. Bude robiť všetko, čo treba, a hlavne to, čo ho nebaví. Ako ostatní ľudia z dediny." (s. 22)
Ilustrácie vytvorené Ferom Liptákom sú veľmi špecifické a dokážete ich rozoznať kdekoľvek. Tvoria veľkú časť knihy a tak tvoria s textom jeden ucelený celok, pretože jedna časť pomáha tej druhej a naopak.
Moje hodnotenie...
...jednoznačne 5/5*! Ak si knihu nechcete kúpiť, skúste ju aspoň nájsť v kníhkupectve a prečítať si ju tam. Zvládnete to za krátku chvíľu, ale o príbehu Chlapca bez mena ešte môžete premýšľať veľmi dlho...
"Nikto sa už nepamätal,ako sa volá. Ani on sám. Hovorili mu jednoducho "tento". A bol tak šťastný." (s. 50)
Komentáre
Zverejnenie komentára