Rebeka (Daphne du Maurier)

Názov: Rebeka (orig. vydanie – Rebecca)

Autor: Daphne du Maurier

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ (orig. vydanie – Penguin Books)

Rok vydania: 1967 (orig. vydanie – 1938)

Počet strán: 416
Pôvodný jazyk: anglický

Žáner: mysteriózny román

Cena: 11 €

O čom kniha vlastne je? 

Rozprávačom príbehu je mladá (približne 21 ročná) žena, ktorej meno sa nikdy v knihe nedozvieme. Pracuje ako spoločníčka staršej panej a jedného dňa v Monte Carle stretne Maxima de Wintera, 42-ročného vdovca, za ktorého sa vydáva a odchádza s ním do jeho sídla Manderley. Hlavnou antagonistkou je Maximova zosnulá žena Rebeka, s ktorou novú mladomanželku stále porovnávajú. Rebeka sa tak stáva, napriek tomu, že je mŕtva, stredobodom pozornosti.

"Ten dom je hrobkou našich nádejí a náš strach a utrpenie sú pochované v jeho rumoch a už nikdy nevstanú z mŕtvych.  [ ... ] Nemôžeme sa vrátiť, to isté." (s. 9, 11)

 
Čo sa mi na knihe páčilo?

zdroj

1. Rebeka. Navonok všetkými obdivovaná, krásna a dokonalá manželka. Ale je to naozaj tak? Nie je náhoda, že román je nazvaný práve po nej a nie po mladej hrdinke, pretože Rebeka je jednoducho všade. Jej naozajstné úmysly a povaha sa pomaličky odkrývajú a čitateľ sa o nej všetko dozvedá až vo vyvrcholení románu.
2. Pani Danversová bola desivá. Vychovávala Rebeku a stará sa o dom aj po jej smrti. Nikto nevie, čo sú jej skutočné úmysly, ale jej oddanosť patrí stále iba Rebeke.
3. Opisy Manderley dokážu čitateľa vtiahnuť do deja a ukazujú aj na dobu, v ktorej bola kniha napísaná. Dnešní spisovatelia sa opisom nevenujú tak, ako to bolo bežné kedysi. Je to totiž trochu dvojsečná zbraň, keďže niektorých ľudí jednoducho tieto časti odradia.

"To bolo včera. Dnes ideme ďalej, nikdy viac ho neuvidíme, a sme iní, trošičku sme sa zmenili. A nikdy nemôžeme byť presne takí, akí sme boli. A keď sa zastavíme hoci v zastrčenom hostinci na obed a keď tam vstúpim do tmavej, neútulnej miestnosti, aby som si umyla ruky, potom neznáma kľučka na dverách, potrhané tapety a smiešne, puknuté zrkadlo nad umývadlom, to všetko mi na chvíľočku patrí, s tým všetkým sa zoznámim." (s. 53)

Čím si nie som istá?

1. Maxim bol trochu zvláštna postava. Prenasledovaný minulosťou sa nedokáže sústrediť na prítomnosť. Berie si mladú ženu, o polovicu mladšiu než on, no potom sa k nej správa ako k dieťaťu alebo psovi (slová hlavnej hrdinky). Mal aj svoje svetlé chvíľky, ale jednoducho nebol ohurujúci.
2. Hlavná hrdinka si rozhodne prešla určitým osobnostným vývinom z mladej neskúsenej panej domu, ktorá vyrástla za 24 hodín, pretože ju dostihla Rebeka. Na začiatku románu mi išla niekedy na nervy práve jej naivnosťou a zmätenosťou a jej priority boli občas veľmi zvláštne, ale ku koncu to trošku vyvážila rastom. Zaujímavým bolo aj jej premýšľanie: čo keby...domýšľanie vecí, ktoré sa nestali, boli ozvláštnením príbehu.

zdroj

"A v tom je prítomnosť. To nie je minulosť, ani budúcnosť. Umývam si ruky, prasknuté zrkadielko ukazuje môj obraz, zachytený v behu času. To som ja a prítomná chvíľa je večná." (s. 53 – pokračovanie)

Komu by som knihu odporučila? 

Rozhodne milovníkom Jany Eyrovej. Veľmi podobný príbeh, ktorý taktiež obsahuje "temné" tajomstvo, mladú hrdinku, ktorá v príbehu dospieva a muža, ktorý pod vplyvom mladej ženy nachádza znova svoje šťastie. Zápletka knihy vás núti čítať ďalej.

Mohlo by vás zaujímať...

...podľa tejto knihy bol v roku 1940 natočený film s rovnomenným názvom. Režisérom bol Alfred Hitchcock, v hlavných úlohách sa predstavili Laurence Olivier a Joan Fontaine. Film vyhral 2 Oscarov (najlepší film a najlepší čiernobiely film). V najbližšej dobe si ho rozhodne plánujem pozrieť.